Vo veku 93 rokov zomrel gréckokatolícky emeritný biskup Ján Eugen Kočiš

Prešov 5. decembra 2019 (SITA/HSP/Foto:TASR–Maroš Černý)

V stredu 4. decembra, krátko po polnoci, zomrel v Prešove vo veku 93 rokov Mons. Ján Eugen Kočiš, emeritný pomocný biskup gréckokatolíckeho Pražského apoštolského exarchátu a abrittský titulárny biskup. Zaopatrený sviatosťami zomrel v Dome sv. Kozmu a Damiána v Prešove v 69. roku kňazstva a presne deň po 52. výročí tajnej biskupskej vysviacky, ktorú prijal v Brne 3. decembra 1967. Bol druhým najstaršie žijúcim biskupom byzantskej tradície na svete. Agentúru SITA o tom informoval hovorca Prešovskej gréckokatolíckej archieparchie Michal Pavlišinovič

Zádušná svätá liturgia a pohrebné obrady za zosnulého sa uskutočnia v pondelok 9. decembra o 11. hodine v Katedrálnom chráme sv. Jána Krstiteľa v Prešove. Obrady sa začnú panychídou a svätou liturgiou v cirkevnoslovanskom jazyku a budú pokračovať pohrebnými obradmi v slovenčine. Rakva s telesnými pozostatkami vladyku bude v Katedrále sv. Jána Krstiteľa v Prešove vystavená pred pohrebom od 10:00 a na konci obradov bude uložená do krypty pod katedrálou. V predvečer pohrebu, v nedeľu 8. decembra, sa v Katedrále sv. Jána Krstiteľa v Prešove uskutočnia od 15:30 do 18:00 modlitby pri rakve. O 16:00 sa začne modlitba parastasu a po nej čítanie evanjelií.

Ján Eugen Kočiš sa narodil 25. júna 1926 v Pozdišovciach ako najmladšie z ôsmich detí. Ako bohoslovec v kňazskom seminári v Prešove zažil v roku 1950 jeho zrušenie i zákaz Gréckokatolíckej cirkvi, ktorej zostal vždy verný. Dostal povolávací rozkaz do PTP v Čechách, kde slúžil do konca roka 1953 na rôznych stavbách a v lese. Prvého januára 1951 bol tajne, na základe skoršieho súhlasu biskupa Pavla Petra Gojdiča, vysvätený biskupom Róbertom Pobožným v nemocničnej kaplnke v Rožňave za kňaza. Do civilu bol prepustený 31. decembra 1953. Zamestnal sa v pekárni vo Vranove nad Topľou. Pred uväznením sa skrýval na rôznych miestach. Od leta 1955 do februára 1958 sa mu podarilo ukrývať u dobrých ľudí, ale aj v kukuričnom poli či v stodole a kňazsky poslúžiť mnohým veriacim. Chytili ho 7. februára 1958 v Dúbravke, keď tajne vyučoval deti náboženstvo. Bol niekoľkokrát súdený a nakoniec odsúdený na štyri roky väzenia, stratu občianskych práv a k tomu zákaz pobytu v Prešovskom a Košickom kraji na päť rokov. Po prepustení z väzenia, na základe amnestie po dvoch rokoch, nastúpil v roku 1960 do zamestnania v závode Plynostav v Pardubiciach, kde pracoval až do 30. apríla 1968. Vo voľných dňoch cestoval na Slovensko, kde tajne vypomáhal medzi gréckokatolíckymi veriacimi, keďže Gréckokatolícka cirkev bola ešte stále zakázaná.

Tretieho decembra 1967 ako štyridsaťjedenročný tajne prijal biskupské svätenie v Brne z rúk tajného biskupa Felixa Davídka. V roku 1968 bol tri mesiace osobným sekretárom internovaného biskupa Vasiľa Hopka v Oseku a bol tak blízko pri obnove Gréckokatolíckej cirkvi. Následne necelý rok pôsobil vo farnosti Klenov. Ďalších dvadsaťjeden rokov bol ceremoniárom a aktuárom na Gréckokatolíckom ordinariáte v Prešove. Ani po opakovaných žiadostiach nedostal štátny súhlas na vymenovanie za riaditeľa biskupskej kancelárie. Popri službe ceremoniára zároveň vypomáhal vo farnostiach celej Prešovskej eparchie. V rokoch 1990 – 1993 bol správcom farnosti Ďurďoš. Po zriadení Gréckokatolíckeho biskupského vikariátu v Prahe v roku 1993 sa stal jeho riaditeľom a v roku 1996 generálnym vikárom novozriadeného Pražského apoštolského exarchátu.

Pápež Ján Pavol II. ho 24. apríla 2004 vymenoval za abrittského titulárneho biskupa a pomocného biskupa v Pražskom apoštolskom exarcháte. 15. mája 2004 prijal verejne v Katedrále sv. Klementa v Prahe biskupské svätenie, pre istotu sub conditione (s podmienkou), keďže prvá vysviacka bola neverejná v podzemnej cirkvi. Od roku 2006 bol emeritným biskupom. V septembri 2010 sa vrátil na odpočinok do svojej pôvodnej Prešovskej archieparchie, začal bývať v arcibiskupskej rezidencii v Prešove a často chodieval do farností na rôzne slávenia spolu s prešovským arcibiskupom metropolitom Jánom Babjakom. Počas svojej duchovnej služby bol blízkym spolupracovníkom aj biskupa Jána Hirku, potom biskupa Ivana Ljavinca či biskupa Ladislava Hučka. Od roku 2012 bol v opatere sestier služobníc Nepoškvrnenej Panny Márie v Dome sv. Kozmu a Damiána v Prešove. Dokiaľ mohol, denne slávil svätú liturgiu za asistencie bohoslovca v pastoračnom ročníku.

Vladyka Kočiš bol posledným biskupom Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku, ktorý si živo pamätal likvidáciu Gréckokatolíckej cirkvi v roku 1950, keď bol gréckokatolíckym seminaristom v Prešove. V lete tohto roku vyšla kniha rozhovorov s ním V nádeji vzkriesenia, v ktorej sú zapísané jeho vážne i úsmevné spomienky, a to aj v kontexte novodobých dejín Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku.

Viac článkov s náboženskou tématikou nájdete v kategórii Svetonázor.

Pošlite nám svoj príbeh s Bohom.