Prvý album vydal v roku 1972 a medzi jeho najznámejšie hity patria Let’s Dance, Space Oddity, Heroes, Under Pressure, Rebel, Rebel, Life on Mars a Suffragette City.

Poctu spevákovi Davidovi Bowiemu vzdal dnes prostredníctvom svojho konta na Twitteri aj britský astronaut Tom Peake, ktorý je jedným z členov aktuálnej posádky Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS). Informovala o tom agentúra AP.

“Zmocnil sa ma zármutok, keď som sa dozvedel, že David Bowie prehral svoj boj s rakovinou – jeho hudba bola pre mnohých inšpiráciou,” napísal na Twitteri Peake.

Vesmír Bowieho fascinoval od čias jeho prvého veľkého hitu nazvaného Space Oddity, ktorý naspieval v roku 1969, teda v čase, keď sa uskutočnilo prvé pristátie človeka na Mesiaci. Text piesne zachytáva príbeh Majora Toma, ktorý “sedí vo svojej plechovke vysoko nad svetom”.

Skladba sa do povedomia verejnosti dostala opäť v roku 2013, keď ju krúžiac po obežnej dráhe Zeme zahral na gitare vtedajší veliteľ ISS, kanadský astronaut Chris Hadfield.

Jeho videoklip videli na internete milióny ľudí a Hadfieldovu interpretáciu svojej skladby schválil aj sám Bowie. Ten o nej vyhlásil, že ide o najdojímavejšiu verziu tejto pesničky, aká kedy vznikla”.

 Bowieho posledný album Blackstar je plný odkazov na smrť

Posledný album britského rockového speváka Davida Bowieho s názvom Blackstar, vydaný iba dva dni pred jeho úmrtím, je plný symboliky, ktorá naznačuje, že umelec vedel o svojom blížiacom sa konci.

Blackstar, ktorý je Bowieho 25. štúdiovým albumom, vyšiel v piatok 8. januára na jeho 69. narodeniny. Obsahuje sedem piesní a je zároveň prvou Bowieho platňou, na ktorej obale nie je zobrazený samotný hudobník.

Texty skladieb sú ako vždy záhadné, avšak v kontexte jeho smrti nadobúdajú hlboko dojímavý, špecifický význam, napísala dnes agentúra Press Association.

Druhý singel Lazarus, vydaný 17. decembra, sa začína veršami “Pozri sa hore, som v nebi. Mám neviditeľné jazvy. Mám drámu, nemožno ju ukradnúť. Každý ma teraz pozná”. Pieseň sa končí slovami “Budem voľný ako vták”. Ďalšou narážkou na smrť sú v tejto piesni verše “Niečo sa stalo v deň, keď zomrel. Duch vystúpil o meter vyššie a ustúpil”.

Videoklip ku skladbe Lazarus zahŕňa tiež obrazy odkazujúce na smrť. Bowie v ňom vystupuje ako trýznený slepec, v ďalšej scéne ako mŕtvy astronaut so symbolom lebky na skafandri. Samotný titul Lazarus odkazuje na biblickú postavu, ktorú štyri dni po smrti Ježiš vzkriesil k životu.

V poslednej skladbe I Can’t Give Everything Away Bowie spieva: “Viem, že niečo nie je vôbec v poriadku, život vracia márnotratných synov. Zatemnené srdcia, kvetované správy, znaky lebky na mojich topánkach”.

Album získal pozitívnu kritiku. Denník The Independent ho nazval “najextrémnejším albumom celej Bowieho kariéry”, zatiaľ čo magazín Rolling Stone napísal, že ide o Bowieho “najlepšie antipopové dielo od 70. rokov”.

Blackstar produkoval Bowieho dlhodobý spolupracovník Tony Visconti. Album je čiastočne jazzový, obsahuje však aj prvky industriálneho rocku, folkpopu, baladických kompozícií aj hip-hopu.

Starosta Berlína: David Bowie k nám patril

Berlín bol v 70. rokoch minulého storočia útočiskom pre umelcov, individualistov, ľudí nekonformných alebo na okraji spoločnosti, či mladíkov, ktorí odmietali vojenskú službu. Medzi nich patril aj legendárny britský rockový hudobník David Bowie.

Mesto zanechalo na Bowiem stopu. Do Berlína sa “ukryl” na tri roky, od roku 1976, vyčerpaný prácou a závislosťou od drog. Vytvoril tam však materiál na tri albumy, ktoré sa odvtedy stali rockovým folklórom, napísala dnes nemecká tlačová agentúra DPA.

Ale aj Bowie zanechal stopu na Berlíne. Jeho najslávnejšie dielo z tých čias, album Heroes (Hrdinovia), odrážalo ducha doby – studenej vojny. A navyše inšpirovalo novú generáciu hudobníkov.

“Tento umelec k nám patril,” uviedol v dnešnom vyhlásení starosta nemeckej metropoly Michael Müller.

“Titulná skladba albumu Heroes je jednou z Bowieho najslávnejších a stala sa hymnou vtedy rozdeleného mesta – hovorí o jeho túžbe po slobode,” uviedol starosta a dodal: “Berlínčania smútia za hudobným géniom a jedným zo svojich najslávnejších spoluobčanov.”

Nemecké ministerstvo zahraničných vecí dnes takisto vzdalo Bowiemu hold na Twitteri. “Zbohom, David Bowie. Už si medzi Hrdinami. Vďaka za tvoju pomoc pri rúcaní múru,” napísalo ministerstvo a uviedlo odkaz na video s piesňou Heroes.

Fanúšikovia kládli kvety k domu v berlínskej štvrti Schöneberg, kde Bowie počas svoj pobytu v meste žil. “Vyrastala som na ňom,” uviedla 62-ročná obdivovateľka, keď kládla kyticu na ulicu Hauptstrasse 155.

Aj Where Are We Now, jeden Bowieho singlov z albumu The Next Day z roku 2013, je melancholickým pohľadom na časy strávené v meste.

Berlín si tohto umelca uctil už vlani, keď zorganizoval retrospektívu jeho celoživotného diela v múzeu Martin Gropius Bau. Výstava mapovala Bowieho berlínske obdobie – návštevníci mali možnosť vidieť sériu umeleckých diel, rukou písaných dokumentov, kostýmov a zvukových záznamov.