Prelistujte si, prosím, výročnú správu Nadácie otvorenej spoločnosti. To je práve tá sieť mimovládok vybudovaná v krajinách (nielen) bývalého socialistického bloku, za ktorou stojí multimiliardár, finančný špekulant a samozvaný filantrop George Soroš. Ak máte slabý žalúdok, radšej tú správu čítajte nalačno – môže vám ľahko prísť zle, keď uvidíte všetky tie prepojenia…

Len tak, z prvej, vyberám: Pohoda, Sajfa, Koleník, Fero Joke, Radičová, Zomri, MEMO 98, Michal Kocáb, Novinárska cena, sanitky pre Ukrajinu, Fedor Blaščák, Michal Havran, Roman Samotný…

A nie, samozrejme, že nikto netvrdí, že spomenuté osoby sú priamo na výplatnej páske Nadácie. Tak sa to nerobí, do psej matere! Ide o to, že Nadácia (a s ňou spriaznené mimovládky) vytvára akýsi dáždnik, pod ktorým sa združujú, synchronizujú a koordinujú jednotlivci i združenia s vyhraneným ideologickým zameraním. Nadácia potom poskytuje financie a iné prostriedky (know-how, kontakty atď.) na realizáciu svojich cieľov. Isteže to podávajú v darčekovom balení pod heslami „vychovávame k demokratickému občianstvu”, no realita je taká, že ich predstava demokracie je extrémne zúžená: na liberálny model washingtonského typu. Čokoľvek, čo by sa odlíšilo iba o milimeter, sa už považuje za nežiadané.

Toto tvrdenie si môžete overiť veľmi ľahko: Stačí hľadať vo výstupoch týchto ľudí a združení pozitívne zmienky o štátoch globálneho juhu alebo nebodaj o technologickej vyspelosti Číny, či rýchlom raste HDP v rámci BRICS. Nenájdete nič, dovolím si tvrdiť.

Alebo taký paradox: Kým utečencov z islamských krajín by vítali otvoreným náručím, samotné náboženstvo nemôžu vystáť. Práve tu, na skúške realitou, sa rúcajú ich pieskové zámky: Liberálna demokracia nie je schopná koexistovať s akoukoľvek svetonázorovou, resp. civilizačnou inakosťou. Na tom zlyháva ako ideológia v plnej čiare. Pretože nikdy sa nedočkáte takého obrazu Raja na Zemi, kde sa o jednu verejnú pláž na francúzskej riviére budú deliť polonahé blondínky s konzervatívnymi prisťahovalcami. To zaváňa akurát tak tragédiou.

Ale teraz príde najväčší gól, priatelia. Správa Nadácie na stranách 46-50 totiž uvádza nasledovné fakty:

Europoslanci už toho majú dosť. „Vláda stále živí progresívne mimovládky!“

„V rámci kampane (Chcem tu zostať – pozn. red.) bolo vyvesených 340 billboardov po celom Slovensku a 170 citylightov v 5 krajských mestách (realizovali aj 294 podujatí a aktivít – pozn. red.). Do kampane sa zapojilo viac než 70 influencerov, ktorí oslovovali rôzne cieľové skupiny cez vlastné väčšie aj menšie publiká. Spolupracovali s nami napr. Vedátor, Yaksha, Janka Kovalčíková, Sajfa, Jano Koleník, Evelyn, Fero Joke, Zomri a pod.”

Nechajme túto informáciu si trochu uležať. Veď tu nám Sorošova agentúra otvorene priznáva, že sa vmiešavala do predvolebného boja! Mobilizáciou mladých voličov, a to prostredníctvom takého typu osobností verejného života, ktorých politické postoje sú dobre známe. Inými slovami, títo ľudia – pod Sorošovou záštitou – mali podiel na ovplyvňovaní volieb! Chápeme všetci závažnosť uvedenej informácie? A kto je zvyšných 60 mien? Má tento štát ľudí na to, aby to pozisťoval?

Verejnosť má právo vedieť, kto tu hrá „za Sorošove!” (Či už priamo, alebo cez dvadsiatu tretiu „osvetovú” agentúru)

Jedno je isté: Ľudia, ktorí sa v danej kampani vedome angažovali, už nikdy nemôžu nič namietať, keď im vytknete, že ich „platí Soroš”. Pretože tu máme čierne na bielom, že sú s jeho nadáciou jedna ruka.

Mimochodom, v diskusiách na webe sa občas hlásia komentujúci s názorom, že G. Soroš už je príliš starý na to, aby ešte stále riadil svoje impérium. Odkazujem dotyčným, že úlohy už úspešne preberá jeho syn Alexander – to po prvé. A po druhé, hádam si nemyslíte, že starkého odkaz a vízia prestávajú fungovať len preto, že pán už má najlepšie roky za sebou? Predložím hneď aj dôkaz! V úvode výročnej správy Nadácie je totiž citát práve od Veľkého Šéfa:

Koncepcia otvorenej spoločnosti vyžaduje, aby ľudia pre spoločné dobro prinášali obete. George Soros

K tomu dodám len toľko, že nech sa páči. Ste pripravení prinášať obete na splnenie tejto cudzej vízie?

PS: Vo výročnej správe sú oslavné ódy na pomoc Taiwanu či Ukrajine (desať miliónov eur pre organizácie pomáhajúce utečencom). O tragédii v Gaze som však nenašiel ani riadok (Ale možno je to len mojou roztržitosťou). Ako mi vysvetlíte toto?