Opozícia otáča kauzu influencerov

Nie, nebol to vôbec predseda vlády, kto prišiel so šokujúcim odhalením, že britská ambasáda má na výplatnej páske známych užívateľov internetu, ktorých vo virtuálnom priestore sleduje obrovská masa Slovákov. Správu priniesli médiá a novinári. A v spomínanom článku, na ktorý sa premiér iba odvolával, na rovinu odznelo aj to, že niektorí influenceri za peniaze podporovali konkrétne politické strany bez toho, aby boli užívatelia internetu o tejto skutočnosti informovaní. Išlo teda o jasné porušenie pravidiel politickej reklamy a zjavne aj nerovnú súťaž.

V utorok ráno premiér Fico zvolal tlačovku, na ktorej novinárom vytkol, že sa tejto téme s výnimkou spomínaného portálu odmietajú venovať, čím vlastne zavádzajú verejnosť. A hoci redaktor TV Markíza počas kladenia otázok citoval pôvodnú britskú správu, redaktorka TV JOJ premiérovi oponovala, že médiá o tejto správe nevedeli a nemajú povinnosť sa téme venovať. Zaujímavé je, že pôvodnú správu priniesli britskí investigatívci ešte začiatkom mesiaca a drvivá väčšina slovenských médií ju celé týždne ignorovala. Pár desiatok minút po skončení Ficovej tlačovej besedy sa však Denník N nemal problém spojiť s autorom článku z opačného konca kanála La Manche, aby vyvrátil údajné bludy nášho premiéra.

A keďže ide o naozaj vážnu vec, do jedného šíku s médiami hlavného a jediného správneho prúdu sa v priebehu popoludnia pridali aj opozičné strany. Progresívne Slovensko rezolútne odmietlo, že by ktokoľvek z ich strany bol na výplatnej páske akejkoľvek zahraničnej mocnosti. Keď sa však reportér Markeru spýtal zblednutého predsedu Michala Šimečku na meno Veroniky Ostrihoňovej Cifrovej, ten iba zopakoval predošlé stanovisko, nenápadne sa vytratil a nechal svoje kolegyne, aby sa venovali téme vzdelania či budúcnosti mladých ľudí na Slovensku. Aké symbolické, veď práve bývalá novinárka a aktuálne europoslankyňa za PS, bola ambasádorkou projektu Chcem tu zostať – ktorý mal byť podľa najnovších zistení takisto štedro dotovaný britskými daňovými poplatníkmi – a neskôr sa paradoxne zo Slovenska presťahovala do Bruselu.

Ešte ďalej zašli predstavitelia SaS. Juraj Krúpa zverklíkoval príbeh o Bohušovi Garbárovi a jeho práci pre Ruskú federáciu, aby neskôr bez dôkazov pridal podozrenia, že možno aj niektorí koaliční politici na čele s Erikom Kaliňákom sú platení z Kremľa. Následne Mária Kolíková s kľudom Angličana vysvetlila Slovákom, že nevidí žiadny problém, ak sa nejaká zahraničná mocnosť snaží v maličkej krajine pod Tatrami mobilizovať voličov. O tom, že mohli byť v tomto prípade porušené pravidlá o politickej reklame a férovej súťaži o hlasy voličov nepadla ani zmienka. Ktosi z novinárov sa však spýtal na Sorošove peniaze, ktoré pomohli koncom 90. rokov odstaviť od moci Vladimíra Mečiara. Poslanci sa trochu zapotili a bolo zjavné, že téma pre nich skončila. A zrejmé je aj to, že liberálom libry neprekážajú.

Do tretice, je nad slnko jasnejšie, že téma zasahovania do vnútorných záležitostí inej krajiny so sebou prináša obrovský nános selekcie. Časti našej populácie by bolo totiž absolútne jedno, aj keby v tejto fáze existovali priame dôkazy o napojení konkrétnych politických strán na finančné toky zo západu. Ale pri čo i len náznakoch o podobných aktivitách z opačnej svetovej strany by sa okamžite ozvali osobnosti, ktoré by zvolávali obrovské masy do ulíc. Koniec koncov, po vzore Rumunska možno takýto scenár očakávať v ktorejkoľvek krajine, kde nebudú výsledky akýchkoľvek slobodných volieb zodpovedať predstavám určitých elít.

Prečítajte si tiež:

• Premiér: Británia platila aktivistov na ovplyvňovanie volieb, chceme vysvetlenie
• Pčolinský odhalil ako za ním chodili veľvyslanci: “Jasne mi povedal, aký by mal byť ten názor na konkrétnu tému”