Môj profil 
Predplatné
Remišová o tom informovala vo štvrtok v súvislosti s ročnou správou o nezrovnalostiach za rok 2018, ktorú vypracoval centrálny kontaktný útvar pre Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) a vláda ju v stredu vzala na vedomie. Opozičná poslankyňa poukázala na to, že hoci máme dlhodobo oveľa viac podozrení z podvodov, ako je priemer EÚ, pri objasňovaní polícia a prokuratúra vo väčšine prípadov ani len nezačnú trestné stíhanie. Najväčší finančný objem ohlásených podozrení z podvodov v terajšom období 2014 – 2020 zaznamenali v Operačnom programe Výskum a inovácie, kde pri sume 649 miliónov eur ide až o 85 percent z celkovej sumy hlásení Európskej komisie na OLAF.
“Správa pri vyššej miere odhalených podvodov konštatuje dobrú prácu kontrolných inštitúcií, no práve odhalený eurofondový škandál ukazuje opak,” uviedla Remišová s tým, že k odhaleniu škandálu prispeli opozícia, médiá a tiež rázna reakcia komisie. “Správa potvrdzuje závažnosť problémov na ministerstve školstva a je výstrahou, aby sa v budúcnosti vládna koalícia nesnažila kauzy zametať pod koberec, namiesto ich dôsledného vyšetrenia,” poznamenala poslankyňa. V programe vznikajúcej strany Za ľudí majú podľa nej razantné riešenia ako zlepšiť systém riadenia eurofondov a z veľkej miery zabrániť podvodom.
“Aj vzhľadom na skutočnosti v ročnej správe požadujeme dôsledné preverenie všetkých prípadov podozrení z eurofondových podvodov, ktoré polícia a prokuratúra majú na stole. V opačnom prípade hrozí, že aj súčasné programové obdobie sa uzavrie tak, ako bolo uzatvorené obdobie 2007 – 2013. S množstvom zistení, ale minimom vyšetrených a uzatvorených prípadov podvodu,” poznamenala Remišová. Ak páchatelia podvodov nebudú potrestaní, podľa nej naďalej budú parazitovať na eurofondoch. “Slovensko potrebuje, aby sa eurofondy používali na podporu rozvoja krajiny, a nie na podporu podvodníkov,” uzavrela poslankyňa.
EK v odporúčaniach pre SR v oblasti eurofondov nedávno uviedla, že nedostatok kapacity a absencia strategického plánovania bránia spolu s administratívnymi nedostatkami bezproblémovému čerpaniu zdrojov EÚ. V dôsledku toho Slovensko prišlo v rokoch 2014 – 2020 o finančné prostriedky v objeme 120 miliónov eur a ich prerozdeľovanie konečným príjemcom zostáva aj naďalej na nízkej úrovni.
.jpeg)
.jpg)
.JPG)
.jpg)
