Reč bola najmä o energetike

1. februára 2022 sa v Moskve stretli ruský prezident Vladimir Putin a predseda maďarskej vlády Viktor Orbán. Tlačový tajomník Kremľa Dmitrij Peskov oznámil, že témou schôdzky sú rusko-maďarské vzťahy.

Minister zahraničných vecí Maďarska Péter Szijjártó už pred konaním stretnutia objasnil, že hlavnou témou rokovaní bude energetika, najmä dostavba maďarskej jadrovej elektrárne Paks ruskou spoločnosťou Rosatom. Lídri mali ďalej hovoriť aj o zvýšení dodávok zemného plynu do Maďarska, o výrobe vakcíny Sputnik V v Maďarsku či o vyslaní maďarského kozmonauta do vesmíru, pri čom by rovnako mali byť nápomocní Rusi.

Výhody toho, keď má členský štát Európskej únie a NATO dobré vzťahy s Ruskou federáciou, pomenoval počas stretnutia samotný prezident Putin. Podľa Putina nakupuje Maďarsko od Ruska až 5-krát lacnejší plyn než zvyšok Európy. Maďarsko má lacnejšie dodávky vďaka dlhodobým kontraktom, ktoré Budapešť podpísala s Moskvou minulý rok.

Opozícii sa rokovanie nepozdáva

Nie každý bol však zo samitu Putin – Orbán nadšený. Líder maďarskej opozície Péter Márki-Zay hovoril o „zrade“ Západu zo strany Orbánovej vlády. Márki-Zay obvinil Orbána, že mu pri jeho politike voči Rusku ide „výhradne o jeho osobné finančné a politické záujmy“. Maďarsko podľa neho zradilo svojich západných spojencov, pobaltské štáty, Poľsko, Ukrajinu a „všetkých, ktorí sa kvôli svojmu politickému názoru ocitli ohrození ruským štátnym terorom“.

Zjednotená maďarská opozícia zároveň odsúdila Orbánovu cestu do Moskvy aj v spoločnom vyhlásení. „Návšteva Viktora Orbána a skutočnosť, že cestu napriek situácii nezrušil, vysiela signál, že členské štáty NATO a EÚ nie sú v otázke odmietnutia ruských návrhov jednotné,“ tvrdí opozícia vo svojej spoločnej deklarácii.

Maďarsko čakajú v apríli parlamentné voľby. Prieskumy verejnej mienky zatiaľ napovedajú, že Orbán a jeho strana Fidesz by mala s opozičným blokom zviesť tesný súboj.

Politika na viacero svetových strán

Na Slovensku zvykne strana Smer-SD opakovať tézu o politike, ktorá sa má orientovať na všetky svetové strany. Aj Viktor Orbán robí síce zahraničnú politiku vychádzajúc z toho, že Maďarsko je zakotvené v západných štruktúrach, ale zároveň udržiava styky aj s krajinami ako sú Rusko alebo Čína. Pokiaľ ide o Čínu, Maďarsko dokonca ako jediné z Európskej únie očkovalo proti covidu aj čínskou vakcínou Sinopharm. A ako je známe, v krajine bolo možné dať sa zaočkovať aj ruskou vakcínou Sputnik V.

Pritom politika voči Ruskej federácie nie je práve bodom, kde by sa Maďarsko vedelo zhodnúť so svojím zrejme najbližším európskym spojencom, ktorým je Poľsko.

Orbán sa spolu s poľským premiérom Mateuszom Morawieckim zúčastnil na stretnutí pätnástich európskych pravicových strán v Madride, ktoré zvolal šéf strany Vox Santiago Abascal. Na schôdzku prišla aj francúzska politička Marine Le Penová.

Zúčastnené strany po stretnutí zverejnili spoločnú deklaráciu. Tá však musela vzniknúť vo dvoch verziách – jedna obsahovala kritiku Ruska, druhá nie.

Spor s Európskou komisiou pre zákon o ochrane pred pedofíliou

A pokiaľ ide o to vedenie politiky na viacero svetových strán, za zmienku tiež stojí, že podporu maďarskému premiérovi vyjadril začiatkom tohto roka aj bývalý americký prezident Donald Trump. Ten vo svojom vyhlásení chválil Orbána ako „silného lídra“, ktorý „skutočne miluje svoju krajinu“, pričom vyzdvihol jeho snahy obmedziť nelegálnu migráciu.

Na pôde samotnej Európskej únie však nie sú vzťahy s Maďarskom úplne bezproblémové. Európskym inštitúciám a úradníkom typu predsedníčky eurokomisie Ursuly von der Leyenovej sa sotva môžu pozdávať Orbánove reči o tom, ako by preferoval „neliberálnu demokraciu“.

Praktický spor sa v posledných mesiacoch rozhorel ohľadne maďarského zákona o ochrane pred pedofíliou, ktorý obsahuje aj zákaz propagácie homosexuality či zmeny pohlavia medzi mladými ľuďmi do 18 rokov. Von der Leyenová po prijatí zákona Maďarsko vyzvala, aby zákon pozmenilo, pričom pohrozila aj právnymi následkami.

Ako sme spomenuli, v európskych témach sa najbližších spojencom Maďarska javí byť Poľsko, ktorému inštitúcie EÚ zase vyčítajú podobu jeho súdnej reformy. Európska komisia obvinila Varšavu, že reformou podkopala nezávislosť súdnictva a systém bŕzd a protiváh.

Ťahanice s Ukrajinou kvôli maďarskej menšine

Pokiaľ ide o súčasné napätie medzi Západom a Ruskom v súvislosti s Ukrajinou, tu treba poznamenať, že Maďarsko sa príliš do podpory Ukrajiny nehrnie. Dlhodobo totiž Kyjevu vytýka jeho postoj voči maďarskej menšine v Zakarpatí.

V roku 2017 vznikol medzi Ukrajinou a Maďarskom spor kvôli ukrajinskému zákonu o vzdelávaní. Rovnako sa podoba zákona nepozdávala trebárs aj Rumunsku, ktoré takisto hájilo záujmy svojej početnej menšiny v krajine. Ukrajinská vláda musela neskôr v súvislosti so zákonom prijať ústupky.

Ukrajinský školský zákon však nebol jediný, ktorému sa podarilo naštrbiť ukrajinsko-maďarské vzťahy. Budapešť mala výhrady aj voči zákonu o štátnom jazyku, ktorý vstúpil do platnosti v roku 2019. Maďarsku sa nepáčilo, že zákon podľa neho obmedzuje možnosti prístupu národnostných menšín ku vzdelaniu vo svojich materinských jazykoch. Maďarsku vtedy tento spor stál aj za prípadné zablokovanie členstva Ukrajiny v NATO.

Suverénna zahraničná politika Viktora Orbána

Maďarská vláda v súčasnosti tiež odmietla žiadosť Spojených štátov, ktoré mali záujem o dočasné umiestnenie amerických jednotiek na území Maďarska. Maďarský minister obrany Tibor Benkő sa vyjadril, že rozmiestnenie ruských vojsk v blízkosti hranice s Ukrajinou pre jeho krajinu nepredstavuje bezprostredné nebezpečenstvo. Podľa neho presun ruských jednotiek pozdĺž ukrajinskej hranice nenasvedčuje tomu, že by Rusko malo v úmysle na Ukrajinu zaútočiť. Aj Benkő si myslí, že aktuálnu situáciu treba riešiť prostredníctvom dialógu.

Keď sa pokúsime z celkového pohľadu zhodnotiť maďarskú diplomaciu, vychádza nám, že Viktor Orbán sa snaží robiť skutočne nezávislú zahraničnú politiku v súlade so záujmami svojej krajiny. Maďarsko naďalej zostáva členom Európskej únie a NATO – to však neznamená, že sa bezhlavo podriaďuje všetkým mainstreamovým tendenciám v týchto spolkoch.

Orbánova vláda vychádza z toho, že Maďarsko stojí na kresťanských civilizačných pilieroch. Má naozaj ďaleko od adorovania prázdneho svetoobčianstva či „európanstva“. Možno sa jeho postoj dá v súčasnosti nazvať aj ako postoj na rozmedzí Západu a Východu – ale za to, že to tak je, môže do značnej miery aj dekadencia samotného Západu a samotnej Európskej únie.

Skutočné západné hodnoty naozaj obhajuje v súčasnosti väčšmi Viktor Orbán než bruselskí byrokrati.

Orbánova suverénna zahraničná politika určite môže byť inšpiráciou aj pre iné krajiny nášho regiónu, a pochopiteľne, aj pre nás Slovákov. Je zrejmé, že od súčasnej „slovenskej“ vlády a diplomacie nemôžeme očakávať nič zmysluplné z hľadiska našich dlhodobých národných záujmov. Kroky súčasnej maďarskej vlády v oblasti diplomacie by však mala pozorne sledovať a študovať slovenská opozícia, pokiaľ má rovnako záujem robiť takú zahraničnú politiku, ktorá by mohla mať podporu väčšiny občanov.

Ladislav Kováčik