Dobré veci sa dajú vyťažiť aj z krízy. Áno, najmä v súčasnej situácii to znie ako utešovanie, šibeničný humor, takmer: sebaklam. Podobá sa to jeseni 2020, keď vláda oslavovala letargických„gaučových“ludí ako „špeciálnych hrdinov“, pretože sa vzdali svojmu „osudu“, aby nasledovali sporný vládny príkaz na Lockdown. Ale veta je stále správna: Pretože koronakríza bola (a bohužiaľ stále je) na niečo skutočne dobrá: konkrétne na zvýšenie povedomia o slobode a osobnej zodpovednosti. A to je tiež súrne potrebné nielen v prípade ak ide o zdravie, ale aj o peňaženku.

Hrozba má iný názov, ale rovnaký strach, a v súboji o holý život sa držíme tých najprotislobodnejších riešení. Každý, kto prežil šok pre občiansku spoločnosť v koronakríze, vie, že základné práva budú pravdepodobne hodené cez palubu, ak na presadenie nových riešení nebude treba vystúpiť z vlastnej komfortnej zóny. Kým v Nemecku máme ešte čas na otočku, 8000 kilometrov juhovýchodne od nás je už veľmi pravdepodobne neskoro. Srí Lanka prežíva nemecký najhorší scenár. Nielen z hľadiska sociálneho úpadku spôsobeného (vynútenou) hospodárskou krízou, ale aj s ohľadom na totalitnú inštrumentalizáciu výnimočného stavu.

Digitálny prídelový systém

Takýto oznam vyšiel na ostrovnom štáte, pretože problémy Srí Lankysú dlhodobejšie. To, čo pod vládnucou rodinou okolo teraz odstúpenéhoprezidenta GotabayuRajapaksu kvôli korupcii nebolo zničené, zlýmhospodáreníma nesprávnou daňovou politikou a nedokázalo to zastaviť kovidovou a ukrajinskou krízou, robilo starosti rýchlemu poľnohospodárskemu obratu,kedRajapaksa v máji 2021 prakticky cez noc uvalilzákaz chemických hnojív, ktorý pripravil farmárov o úrodu a pripravil krajinu o jej ekonomický základ. Srí Lanka bola teraz (a nemeckí farmári nás pred tým varujú) viac ako kedykoľvek predtým závislá od dovozu a úrodou čaju prišla o svoj najdôležitejší zdroj devíz (t. j. americké doláre). Výbuch cien napokon viedol k chaosu v populácii – a to si zase vyžiadalo nekonvenčné prostriedky, aby dostali situáciu pod kontrolu. Jedným z nich je „National FuelPass“ predstavený začiatkom augusta. (národný palivový preukaz – funguje ako aplikácia na telefon, občania sú povinný sa ním preukazovať počas tankovania, v aplikácii je zobrazené koľko paliva môžu občania natankovať).

Ako koncom júla informoval blog TheCounterSignal a indické noviny EconomicTimes, strašný nedostatok devízových rezerv zabránil dovozu palív a iných základných tovarov. Nedostatok pohonných hmôt vyvolal v uliciach ďalšie napätie: čerpacie stanice na Srí Lanke od začiatku nepokojov strážia ozbrojení vojaci, ktorí podľa správy DailyMirror už v máji pri incidentoch spustili paľbu do výtržníkov. Našťastie nemecký kancelár nedávno uistil, že do demonštrantov by sa v Nemecku nemalo strieľať, aj keď niektorých z nich sútrestne stíhaný a vnútroštátne má byť nasadený Bundeswehr (aj po korone), na „ochranu vlasti“. Ale späť na Srí Lanku.

Na základe rozhodnutia dočasného prezidenta (a bývalého premiéra) Ranila Wickemesingheho, minister energetiky KanchanaWijesekera 16. júla na Twitteri oznámil, že benzín a nafta sa budú vydávať len majiteľom „nevyhnutných vozidiel“ po dobu jedného mesiaca. Aby mohli majitelia takýchto vozidiel tankovať, sa museli od 1. augusta registrovať občianskym preukazom na webovej stránke vlády. Následne dostali QR kód, ktorým sa preukazovali počas čerpania pohonných hmôt. Ako upozornil minister energetiky, pohonné hmoty možno tankovať len pomocou systému QR. Skôr než sa vrátime k rozsahu tohto rozhodnutia a jeho údajným základným motiváciám, urobme si krátky výlet do Grécka.

Kolíska technokracie

Pretože v prípade Srí Lanky sa určite dá použiť dnes už príliš známy argument, že politika digitálnych čerpacích staníc predstavuje efektívne núdzové riešenie, ktoré v prípade núdze nie je možné obísť. V Grécku však momentálne nie je chaos, a napriek tomu vláda zjavne pracuje na budovaní infraštruktúry pre digitálnu identitu prostredníctvom dodávok benzínu.

Od 26. apríla ponúka grécka vláda svojim občanom balík pomoci. Na rozdiel od Nemecka sa však nerozdáva len „s kanvou“, ale cielene tým, ktorí to potrebujú. Ľudia, ktorých príjem v roku 2020 bol nižší ako 30 000 eur, môžu požiadať na webovej stránke vlády poskytnutím svojho daňového čísla, e-mailu a čísla mobilného telefónu o jednorazovú dotáciu na pohonné hmoty vo výške 30 až 50 eur. „Daňoví poplatníci reagovali na ponuku s elánom,“ hovorili prvé medializované správy. Program sa nazýva „FuelPass“.

Administratívne je porovnateľný s FuelPass na Srí Lanke. Na druhej strane v Grécku si tí, ktorí to potrebujú, môžu vybrať, či uprednostnia kredit na bankový účet alebo digitálnu kartu. V popise FuelPass II, novej edície úspešného modelu (pôvodne tiež plánovaného len na jeden mesiac), predstaveného v júli, je jasné, čo vlastne grécka vláda preferuje: ľudia, ktorí sa rozhodnú pre digitálnu kartu, teraz dostanú zaplatené o 15 eur viac(apríl: päť eur). Toto sa nazýva (napriek pomerne nízkej finančnej motivácii) pošťuchovanie alebo v nemčine:Verhaltenssteuerung(kontrola správania). Skutočnosť, že sa to používa v Grécku, nie je prekvapujúce, ak viete, že vláda má stále veľké plány v oblasti digitálnej identity.

„Digitálne stopy“ namiesto fyzických občianskych preukazov

Ako uvádza platforma TheCounterSignal, Grécko pracuje na celoštátnom zavedení digitálnej peňaženky, takzvanej ID peňaženky. Ten by sa mal spočiatku používať iba na načítanie vodičských preukazov a iných identifikačných dokumentov – „pohodlne“ a „jedným kliknutím“ – do smartfónu. Vláda sa však netají ani tým, že peňaženka bude čoskoro uchovávať oveľa viac osobných informácií.

“V budúcnosti budú do aplikácie pridané ďalšie dokumenty, ako sú registračné údaje, platba registračných poplatkov, výsledky STK vozidla a dátum ďalšej kontroly, podrobnosti o poistení atď.,” citoval TheCounterSignal tlačovú správu gréckeho ministerstva pre riadenie digitálnych technológii. “Vytvárame systém pre banky a telekomunikačných poskytovateľov, ktorý začne 1. októbra, ako aj pre úrady, ktoré od používateľov vyžadujú občiansky preukaz,” uviedol vo vyhlásení minister pre digitálne technológie KyriakosPierrakakis. „Namiesto kópií občianskeho preukazu sa vytvorí digitálna stopa. To vytvára digitálny dôkaz niečoho, čo bolo predtým ťažké prezentovať vo fyzickej forme.“ Toľko k základnej motivácii uvedenej vyššie.

Kanárik v uhoľnej jame

Program čerpacích staníc Srí Lanky môže skutočne pomôcť zabezpečiť systémovo dôležitú mobilitu v čase krízy. Na druhej strane bolo aj obdobie, keď vlády čelili podobným krízam a vyrovnali sa s nimi bez „digitálneho dvojčaťa“. Ako vo väčšine prípadov nie je problémom využitie technických možností (aj keď technológie nie sú nikdy „neutrálne“, ale to je už iná téma). Ak sa dá zaručiť, že dáta budú slúžiť len na šetrenie administratívy, čo je aj argument, ktorý uvádza EÚ, a že budú chránené pred zneužitím, tak tomu nie je čo namietať. Ak nie, máme problém. Našťastie v technologickom a počítačovom svete stále existuje niekoľko bystrých myslí, ktoré sa odvážia zdieľať tieto údajne protipokrokové obavy. Nasledujúce však môžu byť pre vás príliš pritiahnuté za vlasy.

Pretože možno nie je náhoda, že práve Srí Lanka je – ako hovorí indický spravodajský portál WION – „kanárik v uhoľnej jame“. Okrem dlhovej krízy, pred ktorou Svetová banka varovala vo februári bezprostredne pred začiatkom ukrajinskej vojny a ktorá môže neblaho zasiahnuť krajiny ako Egypt, Libanon, Argentínu či Turecko (a v konečnom dôsledku celý svet), je Srí Lanka  inak predzvesť – alebo morča, podľa toho, ako to chceš vidieť.

Laboratórium pre medzinárodné finančné organizácie

Skutočnosť, že za rozhodnutím o schválení FuelPass stojí nový prezident Ranil Wickremesinghe, ktorý bol medzičasom potvrdený vo funkcii, nie je prekvapujúca, keďže 73-ročný prezident už predtým viedol kampaň za transformáciu krajiny v súlade s agendy 2030. To zahŕňalo napríklad plánovanú premenu hlavného mesta Colomba na inteligentné mesto („ColomboMegapolis“) v hodnote 500 miliónov dolárov, o ktorej v roku 2016 ako partneri diskutovali Siemens a americká spoločnosť ViperNetworks v roku 2021. V prejave na Svetovom ekonomickom fóre v roku 2018 Wickremesinghe tiež zdôraznil, že jeho krajina si ako „centrum Indického oceánu“ uvedomuje „dôležitosť externého dopytu pre udržateľný, vysoký a dlhodobý rast“. Príhovor mal názov „Takto urobím svoju krajinu bohatou do roku 2025“. Ale ako je známe, malo to byť inak.

S prísľubom otvorenia sa zahraničným investorom Wickremesinghe naplnil aj nároky západných veriteľov – menovite Svetovej banky a Medzinárodného menového fondu (MMF) – ktorí teraz majú Srí Lanku opäť dostať z kaše miliardovými úvermi. Ekonóm a bývalý guvernér Fedu W.D. už v roku 1985 Lakshman opísal Srí Lanku ako „ďalšie laboratórium“ MMF a Svetovej banky, ktoré výmenou za poskytovanie úverov reštrukturalizujú svoje prijímajúce krajiny podľa neoliberálnych princípov („privatizácia, deregulácia, liberalizácia“) – prístup, ktorý niektorí kritici považujú za formu postkolonializmu. Svetová banka zároveň pôsobí ako odbytisko pre poskytovanie úverov na základe štandardov Agendy 2030 (tzv. dlhopisy udržateľného rozvoja), ktoré podľa kritérií ESG vyvedú Srí Lanku z dlhu a menovej krízy (ekonomické, sociálne, riadenie).

Okrem toho sa sféra záujmu USA prekrýva so sférou záujmu Číny v „centre v Indickom oceáne“. Totalitná ľudová republika investovala aj do projektov infraštruktúry na ostrovnom štáte a je ochotná zaplatiť krajine miliardové pôžičky. A „to znervózňuje Západ“, uvádza správa National PublicRadio (NPR).

Digitálne meny a dozorný štát

Nový prezident Srí Lanky však nielen korešponduje s víziami Svetového ekonomického fóra s cieľmi trvalo udržateľného rozvoja, za ktoré sa WEF (spolu s organizáciami, ktoré nie sú práve preslávené svojím sociálnym šmrncom, ako napríklad BlackRock) tvária, že ich obhajuje, verejným spôsobom. FuelPass by zároveň mohol položiť základy pre ďalší projekt na Srí Lanke (a tiež v iných krajinách s energetickou krízou), ktorý je pre Davos veľmi dôležitý, a to je zavedenie digitálnej meny centrálnej banky (CBDC). , možno spojený s „nepodmieneným“ základným príjmom, ktorý tiež obhajuje WEF. Peniaze od občanov a peniaze na ochranu klímy v Nemecku by mohli byť v tomto zmysle dobrým prvým krokom. Ale možno sa dáva najprv tým v núdzi, potom poslušným?

Vo svojom najnovšom (video) článku obchodný novinár Norbert Häring ukazuje, ako popri Bologni a Ríme čoraz viac miest a krajín (naposledy Kanada) čoraz viac buduje infraštruktúru pre systém, v ktorom digitalizácia nielen zefektívni správu platobných transakcií, bude monitorovať transakcievšetkých občanov, ale môže ajpotenciálne prispôsobiť správanie občanov určitým záujmom. V ňom podčiarkuje obavy z takéhoto technokratického dozorného štátu so systémom sociálneho kreditu s úplne dôveryhodným prikladom: Edwardom Snowdenom. Aj on varuje pred digitálnymi peniazmi centrálnej banky ako „zlým dvojčaťom“ kryptomien – a teda potvrdzuje: Povedomie o slobode a osobnej zodpovednosti je naliehavo potrebné aj v otázke peňaženky.