• Zamietnutím žiadosti o azyl muža, ktorý konvertoval z islamu ku kresťanstvu a jeho vynúteným návratom späť do Iránu, ho britská vláda účinne odsudzuje k smrti.
• “Zo 4 850 sýrskych utečencov prijatých ministerstvom vnútra v roku 2017 k presídleniu do Británie, bolo iba jedenásť kresťanov, čo predstavuje iba 0,2 % všetkých sýrskych utečencov prijatých Spojeným kráľovstvom.”– Fond Barnabas.
• V rovnakej dobe zároveň povolilo ministerstvo vnútra pakistanskému klerikovi Syedovi Muzaffarovi Shah Qadrimu, ktorý je považovaný za extrémistu a je zakázaný i vo svojom rodnom Pakistáne, aby prišiel a prednášal v britských mešitách.
• “Je neuveriteľné, že zatiaľ čo Spojené kráľovstvo víta islamistov prenasledujúcich kresťanov, hovorí perzekuovaným kresťanom z regiónu kolísky kresťanstva, že “v hostinci pre nich nie je miesto”… Je to rozhodne vážny systémový problém, keď islamistickí lídri, ktorí schvaľujú prenasledovanie  kresťanov, majú pri žiadostiach o víza zelenú, zatiaľ čo víza pre krátkodobé pobyty v Spojenom kráľovstve kresťanským predstaviteľom, ktorých  veriaci čelia genocíde, sú zamietané. Je to veľmi vážny problém, ktorý si musí britské ministerstvo vnútra uvedomiť a musí ho napraviť.” – Dr. Martin Parsons, Fond Barnabas.

V dvoch nesúvisiacich prípadoch odmietlo Spojené kráľovstvo poskytnúť azyl dvom prenasledovaným kresťanom a odôvodnilo to bizarným citátom z Biblie. Kresťania – muž a žena – sú bývalí moslimovia, ktorí hľadali azyl mimo Iránsku islamskú republiku –Irán je v perzekúcii kresťanov deviata najhoršia krajina na  svete – najmä tých, pôvodne moslimov, ktorí konvertovali ku kresťanstvu.

Nedávno sa k tomu vyjadril Nathan Stevens, pracovník zaoberajúci sa azylovou politikou Spojeného kráľovstva, ktorý pomáha kresťanským azylantom s vybavovaním ich žiadostí o azyl. Zmienil napríklad zamietajúci list britského ministerstva vnútra, ktoré má na starosti imigráciu, v ktorom bolo Iráncovi oznámené, že nasledujúce biblické pasáže sú “v rozpore” s jeho vyhlásením, že sa obrátil ku kresťanstvu ako k mierumilovnej viere.

List citoval niekoľko úryvkov z rôznych častí Biblie – napríklad  Exodus a Leviticus  a z Evanjelia podľa Matúša a snažil sa tak dokázať, že i Biblia je plná násilia. V liste bolo ďalej napísané, že Zjavenie sv. Jána je“ naplnené predstavami pomsty, skazy, smrti a násilia.” A vyjadrenie z ministerstva potom dospelo k tomuto záveru:

“Tieto príklady sú v rozpore s Vaším tvrdením, že ste konvertovali ku kresťanstvu potom,ako ste zistili, že je to “mierumilovné” náboženstvo, na rozdiel od islamu, ktorý obsahuje násilie, hnev a pomstu.”

V reakcii na to Nathan Stevens, zástupca žiadateľa o azyl, tweetoval:“… V priebehu rokov som toho videl veľa, ale i ja som bol naozaj šokovaný, keď som si prečítal túto invektívu, ktorá bola použitá k ospravedlneniu zamietnutia žiadosti o azyl.”

Nathan Stevens  k tomu ešte dodal:

“Nech už sú Vaše názory na vieru akékoľvek, ako môže vládny úradník svojvoľne vybrať úryvky zo svätej knihy a potom ich použiť k tomu, aby odmietol niečí úprimný dôvod pre osobné rozhodnutie prestúpiť na inú vieru?”

Zdá sa, že navzdory občasným veršom o násilí v Biblii je hlavné posolstvo Starého i Nového zákona obsiahnuté v tretej knihe Biblie – v Leviticu 19:18: “Milujte svojho blížneho ako seba samého.”

Zamietnutím žiadosti o azyl tohoto muža, ktorý konvertoval z islamu ku kresťanstvu a jeho vynúteným návratom naspäť do Iránu, ho britská vláda účinne odsudzuje na smrť.

V druhom prípade bolo v zamietajúcom liste iránskej žiadateľke o azyl napísané toto:

“V zázname azylového rozhovoru [AIR, Asylum Interview Record] ste vyhlásila, že Ježíš je Vaším spasiteľom, ale potom ste tvrdili, že Vás nebude schopný zachrániť pred iránskym režimom, a preto je jasné, že nie ste o svoje viere  úplne presvedčená a Vaša viera v Ježiša je iba vlažná.”

Táto žena, ktorá si želala zostať v anonymite, nedávno v rozhovore pre BBC Radio 4 povedala:

“Keď som v Iráne konvertovala ku kresťanstvu, situácia sa náhle zmenila a úrady ma začali prenasledovať a ja som musela z Iránu utiecť. Keď v mojej krajine niekto konvertuje ku kresťanstvu, tak nasleduje jediný trest a tým je smrť.”

K priebehu azylového konania povedala, že kedykoľvek odpovedala na otázku úradníka ministerstva vnútra, ktorý s ňou viedol pohovor, tak sa pri pohovore buď iba pochechtával, alebo bol uštipačný… Tiež sa ma spýtal, prečo mi Ježiš nepomohol s mojimi problémami s iránskymi úradmi.”

Tieto dva nedávno odhalené prípady sa zdajú byť príznačné nielen pre dychberúci nedostatok logiky, tvárou v tvár histórii – Boh zjavne nie vždy zachránil tých, ktorí v Neho verili – ale tiež kvôli tomu, čo sa zdá byť na vzostupe. A to je nepriateľská zaujatosť britského ministerstva vnútra proti prenasledovaným kresťanom.

Keď napríklad sestra Ban Madleen, kresťanská mníška z Iraku, ktorá utiekla z územia Islamského štátu, požiadala ministerstvo vnútra o povolenie návštevy svojej chorej sestry v Británii, bolo jej vízum zamietnuté – a to hneď dvakrát.

Ďalšia správa cituje množstvo iných zamietnutých kresťanských žiadostí o vízum, ktoré boli zamietnut, vrátane prípadu ďalšej mníšky s titulom Ph.D., ktorá vyštudovala biblickú teológiu na Oxfordskej univerzite; žiadosť mníšky o vízum bola zamietnutá, pretože nemala osobný bankový účet. A prípad katolíckeho kňaza, ktorého žiadosť o vízum bola zamietnutá, pretože nebol ženatý.

V ďalšom prípade ministerstvo vnútra nielenže odoprelo vstup do krajiny trom hrdinským kresťanským predstaviteľom – arcibiskupom oceňovaným za ich pomoc prenasledovaným kresťanom v Sýrii a v Iraku a pozvaným na vysvätenie prvej britskej katedrály Sýrskej pravoslávnej cirkvi v Spojenom kráľovstve – udalosti, ktorej sa zúčastnil i následník trónu princ Charles – ale bolo im i posmešne povedané, že “v hostinci pre nich nie je miesto“.

Deportovaní sú dokonca i kresťania žijúci v Británii už dlho. Začiatkom tohto roku bol deportovaný späť do Pakistanu 41-ročný kresťan Asher Samson, ktorý žil vo Veľkej Británii už 15 rokov a vyštudoval tu teológiu. V Pakistane bol v minulosti “zbitý a ohrozovaný islamskými extrémistami “. (Pre kresťanov v Pakistane – v perzekúcii kresťanov piatej najhoršej krajine na svete  – je také zaobchádzanie normálne.) Samsonov bývalý britský pastor povedal:

“Dostal som od neho z Pakistanu nejaké správy. Je veľmi vystrašený a má strach o svoj život… Niekde sa skrýva a jeho rodina sa o neho strašne bojí… Nemá prácu a nemá žiadne prostriedky na živobytie… Spojené kráľovstvo posiela ľudí späť do krajín, kde sú ich životy v nebezpečenstve.”

Oproti tomu správa Fondu Barnabas zistila, že pri poskytovaní azylu Spojené kráľovstvo “diskriminuje kresťanov v prospech moslimov.” Štatistiky toto tvrdenie potvrdzujú:

“Údaje získané Fondom Barnabas  ukazujú, že zo 4 850 sýrskych utečencov prijatých ministerstvom vnútra v roku 2017 k presídleniu do Británie bolo iba jedenásť kresťanov, čo predstavuje iba 0,2 % všetkých sýrskych utečencov prijatých Spojeným kráľovstvom.”

Štatistiky z predchádzajúcich rokov ukázali rovnaké rozdiely. Napriek tomu, že kresťania predstavovali približne 10 % sýrskej predvojnovej populácie, drvivá väčšina Sýrčanov, ktorí od britského ministerstva vnútra obdŕžali azyl, boli moslimovia.

Uvedená nerovnováha vyzerá ešte bizarnejšie, keď si človek uvedomí, že Islamský štát (ISIS) je sám sunnitskou organizáciou, ktorá útočí na ne-sunnitov, predovšetkým na jezídov, kresťanov a šíitskych moslimov, tj. na všetky menšiny, ktoré vláda Spojených štátov označila ako obete genocídy.

Lord David Alton z Liverpoolu, doživotný člen Snemovne lordov, napísal ministrovi vnútra Sajidovi Javidovi toto:

“Džihádisti sa najviac zameriavali na kresťanov, ktorí tvorili pred vojnou asi 10 % obyvateľstva Sýrie… Ako minuloročné štatistiky viac než dostatočne dokazujú, táto (pomerná nerovnováha medzi prijímanými moslimskými a kresťanskými utečencami) nie je iba štatistickým výkyvom. “Je to dôkaz jasnej diskriminácie a vláda má zákonnú povinnosť podniknúť konkrétne kroky k náprave tejto situácie.”

Vzhľadom k tomu, že prenasledovaným kresťanským menšinám – vrátane kňazov a mníšok – sú víza odopierané, je možné sa domnievať, že ministerstvo vnútra má veľmi prísne požiadavky na udelenie azylu. Tento dojem sa však rýchlo rozptýli, keď zistíme, že ministerstvo vnútra pravidelne udeľuje vízum a status utečenca extrémistickým moslimom. Doteraz nikto nepočul o moslimovi, ktorému by bola zamietnutá žiadosť o azyl s odôvodnením, že v Koráne je príliš veľa násilia, alebo preto, že “nemá dostatok viery” v Mohameda.

Ahmedovi Hassanovi bol dva roky predtým, než spáchal v septembri 2017 teroristický útok na londýnskom nádraží a zanechal po sebe 30 zranených, poskytnutý azyl napriek tomu, že nemal osobné doklady a navzdory tomu, že sa ministerstvu vnútra priznal, že je vycvičený vojak ISIS.

Ministerstvo vnútra takisto umožnilo zahraničnému moslimskému klerikovi Hamzovi Sodagarovi pricestovať do Londýna a prednášať tam, napriek tomu, že obhajuje odrezávanie hláv, upaľovanie za živa a zvrhávanie homosexuálov z útesov.

Podľa ďalšej správy, “sú britské dievčatá nútené vydávať sa v zahraničí, sú tam znásilňované a privedené do iného stavu, zatiaľ čo ministerstvo vnútra predtým zatvára oči‘ a udeľuje ich (väčšinou moslimským) manželom víza.”

Prípad Asie Bibi – kresťanskej matky piatich detí, ktorá strávila posledných desať rokov svojho života v Pakistane v cele smrti pre spochybnenie autority Mohameda – je pre imigračnú situáciu vo Veľkej Británii možno symbolický. Keď bola Asia Bibi v novembri 2018 definitívne oslobodená, moslimovia po celom Pakistane sa búrili a požadovali jej okamžité a verejné obesenie, ako napríklad viac než 11 000 moslimov zúčastniacich sa jednej z demonštrácii.

Pretože Pakistanci tvoria majoritu moslimov v UK – minister vnútra Sajid Javid je sám Pakistanec – a keď dostali echo, že by UK mohlo ponúknuť Asii Bibi azyl, tak začali tiež protestovať. V dôsledku toho premiérka Theresa Mayová osobne zablokovala žiadosť Asie Bibi o azyl – “napriek tomu, že Spojené kráľovstvo hostí [moslimských] únoscov, extrémistov a násilníkov,” ako znel jeden novinový titulok. “Potom, ako bolo ministerstvu vnútra nariadené, aby Veľká Británia neudelila Asii Bibi politický azyl …” napísal deník The Guardian, že Spojené kráľovstvo si otvorene necháva “azylovú politiku diktovať pakistanskými davmi.”

V rovnakej dobe povolilo ministerstvo vnútra pakistanskému klerikovi Syedovi Muzaffarovi Shah Qadrimu, ktorý je považovaný za extrémistu a má zakázané kázať i vo svojom rodnom Pakistáne, aby prišiel a prednášal v britských mešitách. Qadri schvaľoval zavraždenie politika, ktorý Asii Bibi obhajoval.

Stručne povedané, názory miestnych moslimov hrajú významnú úlohu v britskej imigračnej politike: radikálni moslimovia sú vítaní s otvorenou náručou, kresťanskí “neveriaci” nech sa o azyl ani neobťažujú žiadať.

V súvislosti s ťažkosťami, ktoré má kresťanská minorita žiadateľov o azyl, vedúci výskumu Fondu Barnabas Dr. Martin Parsons poznamenal, že “v júli 2018 boli udelené víza dvom pakistanským islamským lídrom, ktorí vyzývali k zabíjaniu kresťanov obvinených z rúhania.” Situaciu zhrnul takto:

“Je neuveriteľné, že zatiaľ čo Spojené kráľovstvo víta islamistov prenasledujúcich kresťanov, odkazuje perzekvovaným kresťanom z regiónu kolísky kresťanstva, že “v hostinci pre nich nie je  miesto“… Je to rozhodne vážny systémový problém, keď islamistickí lídri, ktorí schvaľujú prenasledovanie kresťanov, majú pri žiadostiach o víza zelenú, zatiaľ čo víza pre krátkodobé pobyty v UK kresťanským predstaviteľom, ktorých veriaci čelia genocíde, sú zamietané. Je to veľmi vážny problém, ktorý si musí britské ministerstvo vnútra uvedomiť a musí ho napraviť.”

Katarína Hanzlíková