Práve v tejto otázke ukázalo Poľsko, Maďarsko, Česko a Slovensko ako Vyšehradská štvorka (V4) nebývalú jednotu, aby ju odmietlo. Na európskej úrovni však V4 nemajú viac spoločných tém. Napriek tomu, zoskupeniu, ktoré je na scéne viac ako štvrťstoročie, nehrozí rozpad. V rozhovore v rámci multimediálneho projektu Osobnosti: tváre, myšlienky to povedala analytička Centra pre európske susedské vzťahy v Budapešti Zsuzsanna Véghová.

-Ako to v súčasnosti vyzerá so spoluprácou v rámci V4? Mnohí odborníci varujú, že nie je jednotná a dochádza k deleniu Česko a Slovensko na jednej strane a Maďarsko a Poľsko, so znakmi autoritatívnej vlády, na strane druhej…-

Je veľmi zaujímavé sledovať, ako sa zmenila situácia v rámci V4 za posledný rok. Paradoxne, najskôr vlani v lete spolu s príchodom veľkého množstva migrantov do Európy sa V4 zviditeľnila jednotným hlasom a veľkým vplyvom na rozhodovanie v rámci únie. Mnohí medzinárodní pozorovatelia ju hodnotili ako silný a jednotný blok. To sa však počas vlaňajšej jesene začalo postupne meniť. V súčasnosti vidno, že jednotlivé krajiny V4 už nejdú rovnakým smerom. Cítiť silnejúcu spoluprácu medzi Poľskom a Maďarskom, ktorá je postavená na spoločnom ideologickom základe a vnímaní európskej politiky. Napokon, Viktor Orbán spolu s Jaroslawom Kaczynským vyhlásili, že chcú začať kultúrnu kontrarevolúciu v EÚ a prezentujú tak svoj pohľad, ako by mala únia vyzerať. Úplne iný vývoj vidno v Českej republike, ktorá posilňuje spoluprácu s Nemeckom. To je iný smer, ako nastolilo Maďarsko a Poľsko, ktoré vystupujú k nemeckej politike omnoho viac konfrontačne. Pre Slovensko, ktoré je predsedajúcou krajinou EÚ, je preto výzva, aby sa pokúsilo aj V4 dostať späť na rovnakú vlnu a nasmerovať ju opäť na viac proeurópsku cestu. Aj na Slovensku vidno zmenu. Kým na prelome rokov bolo z jeho predstaviteľov cítiť silnú antiimigrantskú rétoriku, v súčasnosti už vystupujú v tejto téme umiernenejšie. Ak sa pozrieme mimo politickú rovinu, tam je omnoho menej problémov v rámci V4. Univerzity, vzdelávacie inštitúcie či mimovládne organizácie spolupracujú tak dobre ako doteraz.

-Už ste spomenuli slovenské predsedníctvo. Ako hodnotíte jeho doterajší priebeh?-

Predsedníctvo je test pre každého relatívne nového člena EÚ, najmä, keď ho vedie po prvý raz. Často sa hovorí, že až predsedníctvo z krajiny urobí skutočného člena únie. Slovenské predsedníctvo je už od začiatku vedené veľmi profesionálne. Vyniká dobrou organizáciou a jeho najvýraznejším výsledkom je neformálny Bratislavský summit lídrov EÚ.

-Bol pre Slovensko diplomatickým úspechom?-

Bol to veľmi dobre zorganizovaný summit. Nepriniesol však žiadny zásadný prielom, čo však nie je problém Slovenska.

-Vrátim sa k Vyšehradskej štvorke. Akú má budúcnosť? Nehrozí jej rozpad vzhľadom na súčasný rozdielny vývoj jej členov?-

Nemyslím si to. V4 zažila rozdielnosti aj v minulosti a prežila to. Jej členovia hľadajú agendu, ktorá ich spája. Pokiaľ sú v nejakej téme rozdiely, odložia ju. Do budúcnosti si myslím, že je potrebné v mnohých oblastiach vyšehradskú spoluprácu oživiť. Mám na mysli inovácie, energetiku i spoluprácu a spoločnú pozíciu smerom ku krajinám západného Balkánu. Rovnako je potrebné zintenzívniť stretávanie sa a kooperáciu na úrovni národných parlamentov, univerzít, kde je množstvo absolventov spoločných vyšehradských študijných programov. V4 má veľký potenciál aj do budúcnosti, len je potrebné ho lepšie využívať.

-Spolupráca V4 sa ukazuje byť dôležitá aj na európskej úrovni. Najviditeľnejší bol jej jednotný odpor voči povinným kvótam na prerozdelenie migrantov. Dokáže V4 spolupracovať aj na iných spoločných témach v rámci EÚ?-

Záleží od témy. Pokiaľ je dostatočne silná a dôležitá, dokážu sa na nej zhodnúť. V súčasnej európskej agende však nenachádzam tému, kde by dokázala V4 zaujať silné a spoločné stanovisko.

-Čo energetika? Na stole je ešte stále možnosť vybudovania plynovodu Nordstream 2…-

Táto téma je pre všetkých prioritná, no ak sa bližšie pozrieme na energetickú politiku jednotlivých štátov, vidno tam veľké rozdiely. Krajiny používajú rozdielny energetický mix. Kým napríklad Maďarsko kladie väčší dôraz na jadrovú energetiku, Poliaci preferujú výrobu energie z uhlia. Pri Nordstreame 2 nemá V4 úplne jednotnú pozíciu. V čom je zhoda, to je posilnenie severojužného plynovodného prepojenia, ktoré by malo zvýšiť energetickú bezpečnosť V4. Uvidíme, ako sa však krajiny V4 postavia k návrhu, krátiť financie z európskeho rozpočtu pre krajiny, ktoré odmietnu prijať migrantov. Ak sme spomínali jednotu V4 pri rozhodovaní o zavedení migračných kvót, tak nesmieme zabudnúť na to, že bývalá poľská vláda premiérky Ewy Kopaczovej napokon hlasovala za ne a že Česko síce bolo proti nim, ale migrantov napokon prijalo.

-Myslíte si, že téma migračných kvót je v rámci EÚ stále živá?-

Politicky je táto téma stále na stole. Jej praktická realizácia pokrivkáva, pretože väčšina členských štátov neprijíma migrantov. Takže odpoveď na vašu otázku by bola, že chýba dostatočná politická vôľa na realizáciu dôsledného prerozdelenia utečencov.

-V Maďarsku bolo v októbri referendum týkajúce sa migračných kvót. Ľudia sa vyjadrili za ich odmietnutie, ale plebiscit nebol platný. Do akej miery sú utečenci témou v Maďarsku v súčasnosti?-

Ich počet v Maďarsku výrazne klesol po uzavretí južných hraníc so Srbskom a s Chorvátskom. Ilegálne prekročenie hraníc je v Maďarsku trestným činom. Pokiaľ tak niekto učiní a chytia ho, už sa nemôže uchádzať o azyl v krajine. Tieto opatrenia viedli k tomu, že prakticky nevidíte v Maďarsku žiadnych utečencov, ktorí by sa pohybovali po krajine ako napríklad v lete 2015. To bola bezprecedentná, no neopakovateľná situácia. V súčasnosti sú záchytné tábory pre utečencov poloprázdne.

-Premiér Orbán sa viackrát vyjadril, že svojimi opatreniami vlastne zachránil Európu. Dá sa s ním súhlasiť?-

To určite nie. Neprišiel so žiadnym celoeurópskym riešením problému, len obratne zmenil smer toku utečencov a problém preniesol na plecia inej členskej krajiny. Orbán v žiadnom prípade nezachránil Európu.

-Krajiny V4 sa však podieľajú na riešení problému aj inak. Posielajú svojich policajtov na hranice balkánskych krajín, ktoré nie sú členmi EÚ, ako je Srbsko alebo Macedónsko…-

Kontrola vonkajších hraníc EÚ je prioritná úloha pri riešení problému migrácie. Pomoc susedným krajinám preto má svoje miesto. Na druhej strane, si musíme uvedomiť, že iná alternatíva ani nie je, pretože uzavretie hraníc, napríklad zo strany Maďarska, prenieslo celý problém najmä na plecia Srbska či Macedónska. Ak sme im sťažili situáciu, je logickou povinnosťou im aj pomôcť s jej riešením. Uzatváraním hraníc sa však opäť budujú múry a to môžu balkánske krajiny vnímať ako ich vyčlenenie a ako signál, že EÚ sa uzatvára do seba a nechce ich vidieť medzi svojimi členmi. Menej utečencov na Balkáne nie je ani tak výsledok uzatvorenie Balkánskej cesty, ako skôr napĺňania dohody medzi Tureckom a EÚ. Z morálneho hľadiska však ide o pochybný obchod s ľuďmi. Nie je to dobrý signál pre svet. Z normatívneho a morálneho hľadiska táto dohoda nie je obhájiteľná.

-Ako môže migračná kríza ovplyvniť proces ďalšieho rozširovania EÚ práve smerom na Balkán?-

Keď sa súčasná Európska komisia ujala funkcie, prezident Jean-Claude Juncker vyhlásil, že počas jej mandátu nedôjde k žiadnemu rozširovaniu EÚ. To bol zlý signál pre kandidátske krajiny. Navyše, spomalí v nich reformný proces, pretože znamená, „robte si, čo chcete, aj tak vás tak skoro neprijmeme.“

-Ktorá z balkánskych krajín je najlepšie pripravená na členstvo v EÚ?-

Rokovania pokračujú a mnohé dôležité kapitoly neboli ešte otvorené. Balkánske krajiny ešte čaká dlhá cesta k vstupu do EÚ. Nechcem preto žiadnu z nich určiť ako najlepšie pripravenú.