Môj profil 
Predplatné
Asi 300 prehistorických červov sa po prvýkrát od pleistocénu opäť pokúsili “prebudiť”, keď ich rozmrazili v laboratóriu Ústavu fyzikálno-chemických a biologických problémov pôdnej vedy v Moskve v spolupráci s Princetonskou univerzitou. Z nich dve samičie nematódy (hlísty) nakoniec v Petriho miskách “preukázali známky života”.
“Začali sa pohybovať a jesť,” uvádzajú noviny The Siberian Times. Oba sa našli v Jakutsku, v najchladnejšej oblasti v Rusku.
Jedna hlísta pochádza spred 32-tisíc rokov z brlohu veveričky vo vrstve permafrostu v lokalite Duvanny Yar v dolnej časti rieky Kolyma v blízkosti miesta tzv. pleistocénneho parku, kde sa objavil aj arktický vyhynutý mamut. Druhá pochádza z permafrostu blízko rieky Alazeya z roku 2015 a má okolo 41 700 rokov.
“Naše údaje dokazujú schopnosť mnohobunkových organizmov prežiť dlhodobú (desiatky tisíc ročnú) kryobiózu za podmienok prirodzenej kryokonzervácie,” píšu vedci. “Je zrejmé, že táto schopnosť naznačuje, že pleistocénske nematódy majú niektoré adaptačné mechanizmy, ktoré môžu mať vedecký a praktický význam pre súvisiace oblasti vedy, ako je kryomedicína, kryobiológia a astrobiológia.”
.jpg)
.jpg)
