Kazaň 6. septembra 2020 (HSP/Sputnik/Foto:Pixabay)
Obyčajne sa má za to, že si ľudský mozog v sebe ponecháva len kladné veci. Nie je tomu ale tak. Zachováva si tiež zlé veci, tie sú ale zablokované ochrannými funkciami, povedal to v rozhovore pre rádio Sputnik docent katedry neurológie, neurochirurgie a lekárskej genetiky Kazaňskej lekárskej univerzity Rustem Gajfutdinov
Negatívne spomienky zostávajú rovnako ako pozitívne s človekom po celý život, prístup k nim je ale obmedzený ochrannými mechanizmami mozgu. Kvôli tomu vzniká dojem, že si človek pamätá len to dobré. Keby bol negatívny flashback človeku stále prístupný, ohrozovalo by to jeho život, súdi Rustem Gajfutdinov.
“Ľudské vedomie má také mechanizmy, ktoré nás chránia pred negatívnymi spomienkami. Ak budeme neustále na zlé veci spomínať, nepredĺži to nijako náš život a neurobí nás to úspešnými. V okamihu, keď zažíva človek niečo negatívne, býva zraniteľný po všetkých stránkach. Mozog má ale ochranné mechanizmy, aby sa človek nesústreďoval na zlé veci, ale zameral sa na niečo kladné a optimistické, aby mohol žiť ďalej. To je vlastnosť vedomia, jeho schopnosť prežitia. Jedná sa o adaptačný mechanizmus,” vysvetlil neurológ.
Negatívne spomienky sa nevymazávajú
Dôkazom toho, že sa negatívne spomienky nevymazávajú, ale jednoducho sa skrývajú, je práca súdnych lekárov. Rustem Gajfutdinov uisťuje, že keď sa človek vynasnaží, môže si spomenúť na všetko.
“Človek si všetko zachováva. Sú špeciálne praktiky, ktoré sa užívajú v súdnom lekárstve, kedy si môže človek spomenúť na všetko. Môže si spomenúť na detaily, podrobnosti, vnemy zrakové a sluchové a tiež na všetky pocity. To všetko sa jasne zaznamenáva v hlave,” povedal neurológ v interview.