Fyzici ochladili atómy stroncia na teplotu, ktorá má blízko k absolútnej nule. Tým získali Boseho-Einsteinovv kondenzát, v ktorom môžu byť všetky atómy v minimálnom energetickom stave. Je to dané tým, že stroncium je bozón, tj. môže byť v jednom kvantovom stave s ostatnými bozónmi. To ich odlišuje od fermiónov, ku ktorým patria napríklad elektróny, ktoré nie sú schopné byť v jednom energetickom stave.
V kondenzáte sa nedá atómy stroncia navzájom rozlíšiť (sú totožné), to znamená, že sa nedá zistiť, kde sa aká častica nachádza, a celý systém sa začína chovať ako jeden celok. V tomto stave sa dajú kvantové efekty sledovať voľným okom. Medzi ne napríklad patrí supratekutosť.
Vedci nechali pôsobiť laser na jednu z častíc Boseho-Einsteinovho kondenzátu a vytvorili tak Rydbergov atóm, v ktorom je elektrón vzdialený od jadra natoľko, že sa dovnútra orbity vošlo 170 ďalších atómov stroncia. Tento systém je stabilný, pretože jeho celková energia je menšia kvôli slabému rozptylu excitovaného elektrónu na neutrálnych atómoch. Podľa vedcov nová hmota, ktorá bola pomenovaná ako Rydbergov polarón, môže existovať iba za nízkych teplôt, pretože väzba medzi atómami je veľmi krehká.

























