Môj profil 
Predplatné
Pri srdcovom infarkte dochádza k biochemickým procesom, ktoré vedú k poškodeniu srdca – dochádza k stratám v tkanivách a svaloch, prerušeniu prísunu krvi a kyslíka. Pretože srdce samotné je dosť ťažké regenerovať, kardiológovia hľadajú spôsoby, ako mu pomôcť a minimalizovať poškodenie.
Americkí vedci z Kalifornskej univerzity v San Diegu spoločne s nemeckými kolegami zistili, že kľúčovú úlohu pri regenerácii srdca a tým aj zvýšenie šance na ďalší život pacientov hrá proteín MANF, mezencefálny astrocyt neurotrofného faktora. Je schopný opraviť poškodené, a dokonca rekonštruovať iné stratené proteíny a vykonávať tak funkciu proteínového regulátora.
“Čím viac je vaše srdce poškodené, tým horšia je prognóza v dlhodobom horizonte, a preto je náš výskum zameraný práve na to,” uvádza tlačová správa univerzity slová manažéra výskumu Chrisa Glembotského, molekulárneho kardiológa a riaditeľa kardiologického ústavu v San Diegu. “Skúmame, ako zvýšiť odolnosť srdca voči poškodeniu následkom infarktu, čo zlepší zotavenie pacientov.“
Pri štandardnom prístupe mnohým pacientom po srdcovom infarkte implantujú stenty k otvoreniu blokovaných tepien, čo v dlhodobom horizonte pomáha. Avšak prívod kyslíka má aj svoje nevýhody.
“Príliv kyslíka, ku ktorému dochádza, akonáhle implantujú stent, ‘omráči‘ srdcové bunky a niektoré z nich zomrú, čo zvyšuje trvalé poškodenie. Našli sme proteín, ktorý môže tento stres minimalizovať,” vysvetľuje Glembotski.
Vedci urobili experimenty na geneticky modifikovaných myšiach, vyvolali u nich infarkt a pozorovali, ako sa budú zotavovať s proteínom MANF a bez neho. Ukázalo sa, že s proteínom MANF sa zvieratá cítili oveľa lepšie.
“Toto bolo naše prvé vodidlo o dôležitosti proteínu MANF pre srdce. Má ochranný účinok, ale nevedeli sme presne, ako to funguje, pretože so štrukturálne nepodobá proteínom, ktoré sme študovali skôr,” vysvetlil prvý autor článku, doktorand Adrian Arrieta.
Ukázalo sa, že MANF znižuje úroveň počiatočného oxidačného stresu po infarkte, sprevádzaného ničivým účinkom prebytku kyslíka.
Prvé obdobie po infarkte lekári nazývajú “zlaté obdobie“, kedy zásah zameraný na zníženie závažnosti a poškodenia môže výrazne zvýšiť šance nielen na prežitie, ale aj na obnovenie funkčnosti srdca. Vedci predpokladajú, že ich objav povedie k vytvoreniu proteínového lieku, ktorý bude intravenózne podávaný ľuďom po infarkte.
“Jedným z našich najzaujímavejších objavov je to, že sme zistili, že MNF je chaperonový proteín, ktorý počas stresu podporuje ďalšie proteíny. Keby sme mohli podať pacientom so srdcovým infarktom MANF, došlo by po srdcovom záchvate k menším poškodeniam a zotavili by sa rýchlejšie,” zdôrazňuje Arrieta.
Vedci chcú v najbližšej budúcnosti preskúmať účinok proteínu MANF na ošípaných, ktorých srdce je veľkosťou a tiež príznakmi po srdcovom infarkte veľmi podobné ľudskému. Okrem toho je podľa autorov jednou z úloh aj ďalšie hľadanie optimálnej cesty dopravenia MANF do srdca.
.jpg)
.JPG)
