Washington 29. januára 2020 (HSP/Sputnik/Foto:Pexels)
Americkí vedci zistili, že ketogénna diéta, ktorá je populárna na celom svete, prináša len krátkodobé výsledky. Pri jej dlhodobom dodržiavaní sa objavujú negatívne dôsledky, s ktorými si organizmus tak ľahko neporadí. Výsledky štúdie sú popísané v časopise Nature Metabolism
Ketogénna diéta, ktorá zaisťuje 99 percent kalórií z tukov a iba 1 percento zo sacharidov, je na svete stále populárnejšia. Mnoho osobností ju propaguje ako účinný spôsob chudnutia.
Americkí vedci z Yale a Washingtonskej univerzity vykonali experiment na myšiach a zistili, že ketogénna diéta je skutočne užitočná pre zdravie, ale iba v krátkodobom horizonte. Už o týždeň sa výsledok zmení na negatívny.
Pozitívne aj negatívne účinky diéty súvisia s aktivitou gama–delta T buniek (γδ T buniek) – imunitných buniek zo skupiny lymfocytov, ktoré chránia tkanivá, znižujú úroveň zápalu a riziko rozvoja diabetu.
“Ketodiéta núti telo spaľovať tuk,” uvádza tlačová správa univerzity v Yale, slová manažéra výskumu Vishu Deep Dixit, profesora porovnávacej medicíny a imunobiologie z Yaleovej školy medicíny. “Keď sa hladina glukózy v organizme znižuje následkom nízkeho obsahu cukrov v strave, organizmus sa správa ako v hladnom stave a namiesto sacharidov začína spaľovať tuky. V dôsledku tohto procesu vznikajú Ketónové telesá – alternatívny zdroj paliva.“
Pri spaľovaní ketónových telies sa po celom tele šíria ochranné gama–delta T–bunky. To zlepšuje metabolizmus v organizme, znižuje sa riziko cukrovky. Po týždni ketodiéty myši vykazovali zníženie hladiny cukru v krvi a celkovej úrovne zápalu.
Ale keď myši držali diétu s vysokým obsahom tukov dlhšie ako jeden týždeň, konzumovali viac tuku, ako spálili v organizme a tuk sa začal hromadiť. Podrobná štúdia gama–delta T buniek odhalila, že v okamihu, keď telo rozkladá svoj vlastný tuk, začnú bunky hromadiť lipidy. V dôsledku toho u myší vznikla obezita a cukrovka.
“Ich ochranné gama–delta T bunky sa stratili v tuku,“ vysvetľuje Dixit.
“Naše výsledky zdôrazňujú vzájomný vzťah medzi metabolizmom a imunitným systémom, a tiež ukazujú, ako koordinuje udržiavanie zdravého tkaniva,” uviedla Emily Goldbergová, ďalšia autorka výskumu.
Vďaka týmto údajom teraz vedci lepšie rozumejú mechanizmom fungovania orgánov podporovaných ketodiétou a prečo taká strava prospieva zdraviu len v obmedzenej dobe. Autori však uvádzajú, že klinické výskumy na ľuďoch sú nevyhnutné na potvrdenie užitočnosti krátkodobej ketogénnej diéty.
Vedec zároveň považuje za dobrú správu skutočnosť, že Ketodiéta môže byť aplikovaná iba krátkodobo. “Veď nikto nechce držať diétu večne!” uvádza Dixit.