Vedci uvádzajú, že najpravdepodobnejšou príčinou jedného z najväčších prípadov vymieranie života v dejinách bolo pôsobenie ultrafialového žiarenia, zhubného pre väčšiu časť živých tvorov devonského obdobia, v súvislosti so stenčením ozónovej vrstvy spôsobeným globálnym otepľovaním, čo je súčasťou prirodzeného cyklu Zeme.
Vedci objavili vzorky skamenelých rastlín, zrejme z devonskej doby, na východe Grónska a v Andách na území Bolívie. Pri rozpustení skamenelín v kyseline fluorovodíkovej sa vedcom podarilo uvoľniť spory prastarých rastlín. Tieto spory mali nezvyčajný tvar, zvlášť pokiaľ ide o tvar ich tŕnia.
Podľa názoru výskumníkov sa je tento nepravidelný tvar následkom poškodenia ich DNA pod vplyvom ultrafialového žiarenia. V mnohých vzorkách spor objavili tiež pigmentáciu, ktorá vznikla ako ochranný mechanizmus pred zvýšeným ultrafialovým žiarením.
Žiarenie bolo zhubné pre flóru a faunu na súši a na plytčine. Niektorým rastlinám sa podarilo prežiť, avšak lesný ekosystém bol poškodený. Vymieranie zasiahlo štvornohé zvieratá a dominujúcu skupinu rýb plakoderm, ktoré boli nahradené žralokmi a kostnými rybami, ktorým sa podarilo prežiť a zachovať dominujúci postavenie medzi rybami v dnešných ekosystémoch.
Vedci zdôraznili, že pri prudkom otepľovanie na planéte sa prirodzeným spôsobom ničí ozónová vrstva, z čoho plynie “neodvratný záver” ohľadom nutnosti si uvedomiť, že sa podobné veci môžu opakovať.