Podľa výskumníkov môžu byť objavené miesta predzvesťou nového slnečného cyklu, zvyčajne začínajúceho raz za 11 rokov. V tejto chvíli jediná hviezda v Slnečnej sústave “opúšťa hibernáciu“, zvyšuje aktivitu, a potom dochádza k novým zábleskom. Začiatok ďalšieho cyklu je však obvykle nastavený spätným dátumom po sérii pozorovaní nebeského telesa, na ktoré môžu odborníci potrebovať od 6 do 12 mesiacov.
“Skutočnosť, že počet škvŕn teraz rastie, neznamená, že sa ich počet budúci mesiac nevráti k predchádzajúcim hodnotám,“ uvádza v správe NASA. Záblesky, ktoré zaregistrovalo Observatórium slnečnej dynamiky, nijako neovplyvní zdravie ľudí, pretože vyžarované žiarenie nemôže preniknúť do atmosféry. Konkrétne však tieto detekované záblesky triedy M môžu ovplyvniť kvalitu signálu mobilného spojenia a GPS.
Vedci naposledy zaznamenali rad silných slnečných zábleskov v septembri 2017. Najmä záblesk, ktorý sa objavil 10. septembra, dostal najvyššiu triedu aktivity – X. V dôsledku silného slnečného žiarenia posádka Medzinárodnej vesmírnej stanice dostala varovný príkaz a bola nútená presťahovať sa do špeciálneho úkrytu.
Na konci januára Sputnik oznámil, že americkí astronómovia dostali doteraz najpodrobnejšie snímky povrchu Slnka. Informáciu zverejnili na webe vládnej Národnej vedeckej nadácie Spojených štátov.
See the Sun like never before! @NSF’s Inouye Solar Telescope produces first detailed images of the sun’s surface. https://t.co/c3SPB6gg8w #SolarVision2020
📷: @NatSolarObs/ @AURADC/ NSF pic.twitter.com/1GP2rwkVG0
— National Science Foundation (@NSF) January 29, 2020
.
Najväčší solárny teleskop sveta Daniel K. Inouye Solar Telescope odhalil prvý detailný záber na Slnko, ktorý ukazuje “vriacu“ plazmu pokrývajúcu celý povrch hviezdy.
“Ide o snímky s najvyšším rozlíšením na povrchu Slnka v histórii. Predtým sme videli len špičku ľadovca,” citoval server Space.com vyjadrenie vedúceho projektu DKIST Tomassa Rimmela.
Podľa vedcov tieto snímky otvárajú novú éru vo fyzike Slnka.