Vedci vytvorili prvú mapu “púšte”, kde sa nachádza Mliečna dráha

Washington 25. júla 2019 (HSP/Sputnik/Foto:Pixabay,Sputnik-R. Brent Tully)

Astrofyzici zo Spojených štátov zistili, ako je viditeľná temná hmota distribuovaná v bezprostrednej blízkosti Mliečnej dráhy. To im umožnilo pochopiť, ako ďaleko sú hranice “vesmírnej púšte”, v ktorej sa nachádza naša galaxia. Na základe zistení uverejnili v Astrophysical Journal je prvú mapu

“Takmer každý bod vo vesmíre sa nachádza vo vnútri prázdneho priestoru. Naša miestna ‘vesmírna púšť’ zaberá asi 40% celkovej nočnej oblohy a Mliečna dráha sa skladá z tých obmedzených zásob hmoty, ktoré sa nachádzajú v tejto oblasti. Preto je štúdium jej štruktúry pre nás tak kriticky dôležité,” povedal Brent Tully, známy astronóm na Havajskej univerzite v Honolulu (USA).

Kozmológovia sa teraz domnievajú, že hmota nie je rovnomerne rozmiestnená po celom vesmíre, ale vo forme obrej “pavučiny” – vzájomne prepojených vláknitých zhlukov viditeľnej a temnej hmoty, oddelených obrovskými vesmírnymi “púšťami”.

Tieto medzery a zhluky hmoty sú výsledkom existencie akejsi “ozveny” Veľkého tresku, tzv. Baryonových akustických kmitov, ktoré nerovnomerne rozmiestnia hmotu v rýchlo sa rozvíjajúcom vesmíre.

Štúdium týchto oscilácií, ako aj ďalších “ozvien” Veľkého tresku a rýchlosti pohybu moderných galaxií, viedlo k vzniku neriešiteľného problému. Ukázalo sa, že tempo expanzie vesmíru sa dnes nezhoduje s tými hodnotami, ktoré predpovedajú kozmologické teórie na základe rýchlosti jeho rastu za úsvitu času.

Asi pred štyrmi rokmi astronómovia “zacítili” možné východisko z tohto problému a našli prvé vážne náznaky, že by naša Galaxia mohla byť vnútri obrej vesmírnej “púšte” – zóny prázdnoty, kde nie je takmer žiadna viditeľná temná hmota. Tully a jeho kolegovia začali tušiť jej existenciu už v roku 1987.

Také časti vesmíru, ako sa dnes niektorí Kozmológovia domnievajú, sa môžu rozširovať podstatne rýchlejšie ako veľké zhluky galaxií a vlákien “vesmírne pavučiny”, čo by vysvetľovalo nezrovnalosti v modernej a “starovekej” rýchlosti expanzie vesmíru.

Vedci potvrdili, že to tak môže byť, keď vytvorili prvú presnú trojrozmernú mapu tejto “galaktickej púšte” a použili údaje zhromaždené stovkami astronómov v rámci projektu Cosmicflows-3.

Táto iniciatíva bola vytvorená pred niekoľkými rokmi Tullyom a jeho podobne zmýšľajúcimi kolegami s jediným jednoduchým cieľom – zmerať čo najpresnejšie vzdialenosti do nespočetných galaxií v okolí, ich zhlukov a ďalších zhlukov hmoty. Spojením týchto dát astronómovia postupne vytvárali “trojrozmernú” mapu okolia Galaxie a celej “púšte” ako celku.

Celkovo vedci vypočítali polohu viac ako 18 tisíc jej susedov, nachádzajúcich sa tri milióny svetelných rokov od Mliečnej dráhy a ďalších objektov, ako sú veľké oblaky plynu. Spracovali tieto dáta pomocou počítačového algoritmu, ktorý vypočítal typickú hustotu hmoty v rôznych častiach “púšte” a zistil jej presné hranice.

Táto trojrozmerná mapa umožnila vedcom potvrdiť ich minulé výpočty a objasniť úlohu tejto prázdnej zóny a susedných veľkých zhlukov galaxií, prečo sa Mliečna dráha a jej susedia “rozbiehajú” rýchlejšie ako iné časti vesmíru.

Najmä príťažlivosť susedného zhluku v súhvezdí Panny núti našu galaxiu, aby sa pohybovala rýchlejšie o 300 kilometrov za sekundu, čo je porovnateľné podľa sily s “vytláčajúcim” účinkom, ktorý spôsobuje rozšírenie hraníc samotnej “vesmírnej púšte”. Celkovo možno povedať, že ich kumulatívny účinok tento rozpor úplne vysvetľuje, uzatvára Tully.