Vedci vysvetlili vznik života na Zemi

Tokio 4. júna 2020 (HSP/Sputnik/Foto:Pixabay)

Vedci z Inštitútu pokročilých štúdií v USA, Inštitúte vied o Zemi a živote v Japonsku a Univerzity Nového Južného Walesu v Austrálii vysvetlili, ako sa objavili prvé molekuly RNA, ktoré boli nevyhnutné pre vývoj živých organizmov. Článok vedcov je publikovaný v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences

Vedci vytvorili počas štúdie zmes zo soli, amoniaku, fosfátu a kyanovodíka a potom ju vystavili vysoko energetickému gama žiareniu. Tieto podmienky napodobňujú rádioaktívne prostredie, ktoré existovalo v dôsledku hojnosti minerálov, ktoré emitujú ionizujúce žiarenie. Predpokladajú, že nestabilné izotopy na začiatku Zeme boli oveľa bežnejšie ako teraz.

Potom vedci nechali vodu zo zmesi pravidelne odparovať, čo simulovalo vysychanie plytkých nádrží. V dôsledku toho sa objavilo mnoho zlúčenín, vrátane prekurzorov aminokyselín a ďalších látok, ktoré môžu viesť k vzniku RNA. V tomto prostredí zostávajú medziprodukty v zmesi, ktorá tvorí kontinuálnu reakčnú sieť. Syntéza molekúl prebieha v dynamickom prostredí, kde existuje veľké množstvo reťazcov chemických reakcií. Vedci však ešte len začínajú chápať procesy prebiehajúce v takýchto prostrediach.

Vedci zistili príčiny jedného z najmasovejších vymieraní života

Agentúra Sputnik tiež informovala, že britskí výskumníci zistili, čo bolo príčinou devonského vymierania pred 359 miliónmi rokov. Ich článok je uverejnený na portáli Science Advances.

V článku uvádzajú, že najpravdepodobnejšou príčinou jedného z najväčších prípadov vymierania života v dejinách bolo pôsobenie ultrafialového žiarenia, zhubného pre väčšiu časť živých tvorov devonského obdobia, v súvislosti so stenčením ozónovej vrstvy spôsobeným globálnym otepľovaním, čo je súčasťou prirodzeného cyklu Zeme.

Vedci objavili vzorky skamenelých rastlín, zrejme z devonskej doby, na východe Grónska a v Andách na území Bolívie. Pri rozpustení skamenelín v kyseline fluorovodíkovej sa vedcom podarilo uvoľniť spory prastarých rastlín. Tieto spory mali nezvyčajný tvar, zvlášť pokiaľ ide o tvar ich tŕnia.

Podľa názoru výskumníkov je tento nepravidelný tvar následkom poškodenia ich DNA pod vplyvom ultrafialového žiarenia. V mnohých vzorkách spor objavili tiež pigmentáciu, ktorá vznikla ako ochranný mechanizmus pred zvýšeným ultrafialovým žiarením.