Výsledky výskumu sú uverejnené v časopise Journal of Cereal Science.
Sirtuíny je rozsiahly druh proteínov podieľajúcich sa na tvorbe tukových buniek a metabolizmu glukózy. Proteín SIRT1, ktorý patrí k tomuto druhu, sa podieľa na mnohých intracelulárnych procesoch, vrátane regulácie mechanizmov starnutia. Podľa vedcov vysoká hladina SIRT1 spomaľuje starnutie a zvyšuje odolnosť organizmu voči stresu.
Vedci vysvetlili, že čím menej kalórií konzumujeme, tým viac “bielkovín dlhovekosti“ telo produkuje. Pôst vyvoláva procesy reparácie – “opravy“ buniek, čo zvyšuje ich životnosť. Odborníci zo SibFU sú však presvedčení, že čas od času hladovať v mene zdravia nie je správne.
“Pôst je kategoricky zakázaný ľuďom so závažnými chorobami, deťom a tehotným ženám. Potravinou, ktorá pomôže produkovať požadované množstvo SIRT1, je pohánka alebo pohánková múka, široko zastúpená nielen v ruskej kuchyni, ale aj v kuchyniach Číny, Japonska, Kórey a Indie, ktorá je mimochodom historickou vlasťou tejto rastliny,” povedala Valentina Kratasjuková, vedúca katedry biofyziky sibírskej federálnej univerzity.
Ako vysvetlili vedci zo Sibírskej federálnej univerzity, pohánka je bohatá na rastlinné bielkoviny a aminokyseliny, ktoré ľudské telo používa k výrobe vlastných bielkovín. Okrem toho rastlina obsahuje veľa vitamínov skupiny B, ktoré prispievajú k zdraviu nervovej, obehovej a imunitnej sústavy, ako aj značné množstvo vlákniny, ktorá vyvoláva pocit sýtosti.
“Boli sme prvý na svete, kto objavil prednosti pohánky ako zdroja SIRT1. Táto rastlina je skutočná superpotravina. Existujú štúdie dokazujúce vplyv hroznového vína na predĺženie života buniek, ale za prvé, na rozdiel od pohánky, nie je v mnohých regiónoch sveta ľahko dostupné, a za druhé vôbec nevyniká výživovými vlastnosťami. Zároveň je ťažké si predstaviť, koľko hrozna bude potrebné zjesť, aby sa dali do pohybu mechanizmy bunkovej obnovy,” zdôraznila iniciátorka výskumu, docentka SibFU Šubchra Pandeová.
Experimenty ukázali, že jedlo obohatené mletými jadrami pohánky zaisťuje stabilný prírastok hmotnosti. Pritom hladina SIRT1 sa v tele zvierat zvýšila 30 krát, čo podľa vedcov zodpovedá optimálnej úrovni produkcie tohto proteínu.
“Kalorická reštrikcia u experimentálnych potkanov viedla k zníženiu celkového proteínu v krvi o 19%, v žalúdku o 95%, v pečeni o 35,2% a v obličkách o 27%. To isté možno pozorovať u ľudí, ktorí držia prísnu diétu a vyhýbajú sa fyzickej námahe: organizmus trpí nedostatkom bielkovín – hlavného stavebného materiálu,” uviedla spoluautorka štúdie, bakalárka Ústavu základné biológie a biotechnológie Sibírskej federálnej univerzity Maria Rjazanovová.
Vedci zo SibFU uviedli, že na rozdiel od hladovania nebude konzumácia pohánky, a to ani vo veľkom množstve, vyvolávať nadmernú produkciu SIRT1, a preto nebude viesť k vedľajším účinkom takej “nadprodukcia“, ktoré sú pre organizmus nebezpečné – k oxidačnému stresu.
Výskum vykonali vedci zo Sibírskej federálnej univerzity v spolupráci s odborníkmi z Krasnojarskej štátnej lekárskej univerzity profesora V. F. Vojno-Jaseneckého, Vedecko–výskumného ústavu lekárskych problémov Severu a Ústavu biofyziky Sibírskej pobočky Ruskej akadémie vied.