Spor Azerbajdžanu s Ruskom ohrozuje vplyv Moskvy v postsovietskom priestore

Napätie medzi krajinami vyvolala havária lietadla spoločnosti Azerbaijan Airlines pri kazašskom Aktau v decembri 2024, pri ktorej zahynulo 38 zo 67 ľudí na palube. Stroj smeroval do ruského Grozného a podľa viacerých správ ho zasiahla ruská protivzdušná obrana, ktorá sa snažila odraziť ukrajinský dronový útok. Prezident Ilham Alijev žiadal od Vladimira Putina ospravedlnenie, priznanie viny a potrestanie zodpovedných za „kriminálne“ zostrelenie lietadla. Putin však priznal len prítomnosť ruských obranných systémov v oblasti a ospravedlnil sa len za to, že „incident“ nastal v ruskom vzdušnom priestore.

Vzťahy sa ďalej zhoršili po zásahu ruskej polície proti etnickým Azerbajdžancom v Jekaterinburgu 27. júna, pri ktorom dvaja ľudia zomreli a šesť bolo zatknutých. Baku obvinilo ruské úrady z „mučenia“ a úmyselného zabitia. Moskva tvrdí, že jeden muž zomrel na infarkt a druhý prípad vyšetruje. Incident vyvolal v Azerbajdžane vlnu verejného rozhorčenia a obvinenia z „systematickej brutality“ voči Azerbajdžancom v Rusku.

O niekoľko dní neskôr azerbajdžanská polícia prepadla kanceláriu ruskej štátnej agentúry Sputnik v Baku a zadržala troch ruských novinárov, ktorí boli neskôr vzatí do väzby pre podozrenie z podvodu a prania špinavých peňazí. Ruské úrady označili zadržanie za „nezákonné“ a politicky motivované. V inom prípade boli v azerbajdžanských médiách zverejnené zábery zbitých Rusov počas súdneho pojednávania.

Obe krajiny si predvolali veľvyslancov a vymenili si ostré vyhlásenia. Rusko obvinilo Azerbajdžan z „úmyselného narúšania bilaterálnych vzťahov“ a „rastúcej nepriateľskosti“, Baku zrušilo všetky ruské kultúrne podujatia a štátna televízia AzTV odvysielala program prirovnávajúci Putina k Stalinovi.

Azerbajdžan tak testuje svoju dlhoročnú závislosť od Ruska a otvorene kritizuje Moskvu, čo je prejav rastúcej sebaistoty Baku na medzinárodnej scéne. Pre Rusko je tento spor ďalším dôkazom oslabovania jeho vplyvu v regióne, kde o vplyv súperia aj EÚ, Turecko a Čína. Napätie ešte zvýšil telefonát prezidenta Alijeva s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, ktorý Kremeľ označil za „prilievanie oleja do ohňa“.