Bratislava 6. septembra 2020 (HSP/Sputnik/Foto:Pixabay)
Najťažší a na pocit šťastia najchudobnejší vek pre človeka je medzi 47. až 48. rokom života, zistili vedci. Uviedli, že to prakticky nezávisí na pohlaví, vzdelaní, rodinnom stave a ani spoločenskom postavení. Prečo sú ľudia rovnako nešťastní v rovnakom veku a kedy toto temné obdobie skončí?
Vedci z Dartmouth College a Národného úradu pre ekonomický výskum (USA) vypočítali, že ľudia vo vyspelých krajinách sú hlboko deprimovaní vo veku 47 rokov a v rozvojových krajinách vo veku 48 rokov a dvoch mesiacov. Rusko, Čína a Mexiko trochu vyčnievajú – tam kríza prichádza o niečo skôr, vo veku 43 rokov.
Analýza dát zo 132 štátov
Výskumníci dospeli k týmto záverom analýzou dát zo 132 štátov. Ide predovšetkým o výsledky prieskumov, ktoré merajú úroveň šťastia. Ako sa ukázalo, krivka šťastia má tvar latinského písmena U. Maximum je medzi 18-20 a 70 rokmi, a minimum potom okolo 47. až 48. roku života.
Zdá sa, že sa zúfalstvo nabaľuje postupne, mierny pokles spokojnosti so životom pokračuje takmer 20 rokov, a potom, bližšie k 50. roku života, krivka klesá nadol. Nové stúpanie začína až po 60. roku.
Tvar krivky šťastia je vo všetkých krajinách takmer rovnaký a nezávisí na priemernej dĺžke života v regióne, úrovni vzdelania, zdravotnom stave, pohlaví, mentalite a rodinnom stave. S najväčšou pravdepodobnosťou za to môžu čisto biologické dôvody, poznamenávajú autori.
Kríza stredného veku
Koniec koncov, kríza stredného veku je rysom nielen Homo sapiens, ale aj jeho najbližších príbuzných – hominoidov.
Vedci sa odvolávajú najmä na štúdiu z roku 2012, ktorá v niekoľkých krajinách po celom svete pozorovala 500 šimpanzov a orangutanov.
Ukázalo sa, že v mladosti je väčšina primátov, a to bez ohľadu na pohlavie, celkom šťastná, ale v strednom veku sa dramaticky znížila spokojnosť so životom a bližšie k starobe sa všetko opäť zlepšuje.
Podľa výskumníkov z Lekárskej fakulty Univerzity v Miami (USA) môže byť zúfalstvo, ktoré sa valí na ľudí, ktorým sa blíži 50. rok života, spojené s celkovým starnutím tela. V tejto chvíli totiž dochádza k zlyhaniu prirodzených systémov proti starnutiu.
Vedci skúmali vzorky tkanív
Vedci skúmali vzorky tkanív od mladých, dospelých a starších ľudí. Najprv analyzovali expresiu génov zodpovedných za odolávanie starnutia. V priebehu rokov sa aktivita oblasti DNA zodpovedná za proteín TOR znižuje. Je to spojené s rastom, delením, prežitím a migráciou buniek a umožňuje telu regulovať program starnutia.
A práve v kríze stredného veku tento gén prestane fungovať úplne. Evolúcia pravdepodobne nepripravila ľudí na tak dlhý život, akého sa dožívajú teraz. Molekulárne programy, ktoré podporujú dlhovekosť, netrvajú dlhšie ako 50 rokov. A kvôli ich zlyhaniu sa človek cíti nešťastný, nespokojný sám so sebou a s ostatnými.
Väčšina prác určuje vek šťastie medzi 18 a 23 rokom, kedy obsah pohlavných hormónov – estrogénov u žien a testosterónu u mužov – dosiahne maximum. Po 30. roku sa ich hladina postupne znižuje (o jedno až dve percentá ročne) a vo veku 40 rokov je už táto strata silne pociťovaná.
Okrem toho osoba staršia ako 40 rokov rozpoznáva informácie pomalšie, rýchlosť reakcie klesá. Mozgová aktivita tiež klesá, pamäť sa zhoršuje.
Šťastie sa vracia po 65. roku
Podľa práce austrálskych výskumníkov sa však šťastie vracia po 65. roku a dosahuje vrchol v 80. roku života. Vedci zistili, že kríza stredného veku je spojená s pracovnou situáciou alebo nespokojnosťou s finančnou situáciou. Profesionálna činnosť starších ľudí nie je tak dôležitá. Človek sa sústredí na iné veci – koníčky, rodinu a priateľov – a opäť sa cíti šťastný, najmä ak nemá žiadne vážne zdravotné problémy.
17.5°C
Piatok 
Nedeľa 
17.9°C
Nedeľa 
Nedeľa 
19.9°C
11.2°C
15.3°C
.jpg)
.jpg)
