Vedci analyzovali bežné a vzácne druhy a zistilo sa, že zanikli milióny regionálnych alebo miestnych jedincov. Obviňujú ľudskú preľudnenosť a nadmernú konzumáciu a varujú, že to ohrozuje aj ľudskú civilizáciu, takže treba čím skôr konať.
Štúdia, publikovaná v recenzovanom časopise Proceedings of the National Academy of Sciences, nazýva masívnu stratu voľne žijúcej zveri “biologickou likvidáciou”, ktorá predstavuje “strašný útok na základy ľudskej civilizácie”. Profesor Gerardo Ceballos z Universidad Nacional Autónoma de México hovorí: “Situácia sa stala tak zlou, že by nebolo etické nepoužívať takúto tvrdú reč”.
Predchádzajúce štúdie preukázali, že druhy hynú podstatne rýchlejším tempom ako pred miliónmi rokov, ale aj tak vymieranie druhov zostáva relatívne zriedkavé. Nová práca má širší pohľad a posudzuje údaje o 27 500 druhoch pozemných stavovcov bežných druhov, ktoré strácajú populáciu po celom svete. Hoci tretina z nich sa Medzinárodnou úniou na ochranu prírody v súčasnosti nepovažuje za ohrozené, v posledných desaťročiach sa stratilo až 50 % všetkých jedincov.
Výskumníci ako príklad predstavujú populáciu leva, ktorý od roku 1993 zaznamenal pokles o 43 %: “Lev bol historicky rozdelený na väčšinu Afriky, južnej Európy a na Blízky východ až na severozápadnú Indiu. V súčasnosti je prevažná väčšina levov už preč.” Ostal vo svojom prostredí len v Afrike.
Takmer polovica suchozemských cicavcov stratila 80 % svojho rozsahu z minulého storočia. Strata miliónov cicavcov, vtákov, plazov a obojživelníkov po celej planéte sa označuje za šiesty masový zánik počas existencie Zeme.
Ten prvý nastal pred 443 miliónmi rokov, keď silná tvorba ľadovcov znížila hladinu mora o 100 metrov, čo zničilo 60-70 % všetkých druhov, ktoré v tom čase boli prevažne obyvateľmi oceánov. Pred 360 miliónmi rokov zahynulo 70 % druhov vrátane takmer všetkých koralov. Pred 250 miliónmi rokov kvôli otepľovaniu klímy viac ako 95 % druhov, pred 200 miliónmi rokov tri štvrtiny druhov kvôli vulkanizmu a nakoniec pred 65 miliónmi rokov dopadom asteroidu a po veľkých sopečných výbuchoch vyhynuli dinosaury a nastúpil rozvoj cicavcov.
Vedci v súčasnosti varujú: “Výsledné biologické ničenie bude samozrejme mať vážne ekologické, ekonomické a sociálne dôsledky. Ľudstvo nakoniec zaplatí veľmi vysokú cenu za decimáciu jediného zhromaždenia života, o ktorom vieme vo vesmíre.”
Voľne žijúce živočíchy vymierajú kvôli ničeniu biotopov, preľudneniu, toxickému znečisteniu, invázii cudzích druhov a zmenám klímy. Ale hlavnou príčinou všetkých týchto faktorov je “ľudská nadmerná populácia a pretrvávajúci rast obyvateľstva a nadmerná konzumácia, najmä u bohatých”, konštatuje spomedzi mnohých aj prof. Paul Ehrlich na Stanfordskej univerzite v USA.
“Na závažné upozornenie v našej práci je potrebné skutočne dbať, pretože civilizácia závisí úplne od rastlín, zvierat a mikroorganizmov na Zemi, ktoré poskytujú základné ekosystémové služby, od opeľovania plodín a ochrany až po dodávanie potravín z mora a zachovanie prirodzenej klímy,” upozorňuje Ehrlich pre The Guardian.

























