Londýn 27. februára 2020 (HSP/Sputnik/Foto:Pixabay)
Odborníci, ktorí študovali údaje zhromaždené sondou InSight, zistili, že Mars je stále seizmicky aktívny. Novú štúdiu publikovali v časopise Nature Geosciences. Vedci, ktorí analyzovali dáta získané zariadením InSight za prvých desať mesiacov práce, sa podelili o získané výsledky. Špecialisti dostali potvrdenie o tom, že Mars je stále seizmicky aktívny
Sonda Insight (alebo skôr jeho seismograf SSEI presne umiestnený na povrchu červenej planéty s robotickou pažou) zaznamenal do 30. septembra roku 2019 (za 235 dní na Marse) 174 seizmických udalostí, z ktorých 150 bolo vysokofrekvenčných a 24 nízkofrekvenčných. Posledná spomínaná mala zrejme tektonickú povahu.
“Tieto nízkofrekvenčné udalosti boli naozaj zaujímavé, pretože vieme, ako ich analyzovať a získavať informácie o štruktúre podpovrchovej vrstvy,“ vysvetlil Vedran Lekic, jeden z autorov novej štúdie.
Podľa jeho slov môžu špecialisti na základe toho, ako sa šíria rôzne vlny cez kôru, získať informácie o geologických vrstvách planéty a určiť umiestnenie zdroja. Uvádza sa, že vedci dokázali približne určiť umiestnenie zdroja a magnitúdu 13 zaznamenaných nízkofrekvenčných seizmických udalostí. Súhrn výsledkov je dostupný na webových stránkach Marylandskej univerzity.
Mars stráca vodu
Od začiatku výskumu Marsu vedcov zaujímala z väčšej časti prítomnosť jedinej látky na tejto planéte, a to vody. Je považovaná za ukazovateľ toho či je planéta vhodná pre vznik života a kolonizáciu vo vzdialenej budúcnosti.
Voda v atmosfére Marsu, ale postupne mizne. Tento proces sa deje v horných vrstvách atmosféry v dôsledku toho, že slnečné svetlo a rôzne katalyzujúce zlúčeniny rozdeľujú molekuly vody na atómy vodíka a kyslíka, a potom miznú do vesmíru.
V štúdii vedcov z francúzskeho Národného centra pre vedecký výskum sa uvádza, že počas najteplejších a búrkových čias atmosféra Marsu obsahuje desaťkrát až stokrát viac vodnej pary, ako by jej teplota mala teoreticky umožňovať. Mars tak podľa nich stráca vodu oveľa rýchlejšie, než predtým odhadovali.
Podľa Francka Montmessina, spoluautora štúdie, tieto procesy nie sú sledované nikde na žiadnom inom telese Slnečnej sústavy. Presýtenie vody v atmosfére umožnilo vode dosiahnuť horné vrstvy atmosféry, čo vedci predtým považovali za nemožné. Franck Montmessin povedal, že vedci očakávali, že voda bude “limitovaná studenou teplotou hore a bude zákonite kondenzovať do mrakov“.