Môj profil 
Predplatné
Podľa predsedu Učenej spoločnosti Slovenska (UčS) Petra Mocza by bolo férové posudzovať Gröhlingovu prácu po ďalších sto dňoch, keďže prvé mesiace vlády boli poznamenané epidémiou. Nový minister sa tak nemohol dostatočne sústrediť na zásadné problémy vedy, výskumu a vysokoškolského vzdelávania.
Moczo aj Šajgalík vyzdvihli zriadenie funkcie štátneho tajomníka pre vedu a výskum. Analytička z centra pre ekonomické a sociálne analýzy MESA 10 Renáta Hall, ktorá viedla iniciatívu To dá rozum, pre agentúru SITA uviedla, že v súvislosti s vedou a vysokými školami hovorí minister málo. Podľa nej je však podstatné, aby sa v budúcnosti zasadil o navýšenie financovania vedeckých grantov či na kvalitné vypracovanie Stratégie výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu SR (RIS3 SK).
Šajgalík aj Moczo vyzdvihli funkciu štátneho tajomníka pre vedu a výskum, ktorú zastáva Ľudovít Paulis. „Stav vedy a výskumu na Slovensku si skutočne vyžaduje celého človeka najmenej na tejto úrovni riadenia,“ uviedol Moczo. Dodal, že z doterajšej komunikácie má pocit zhody v identifikácii najväčších problémov a možností ich riešenia. Šajgalík priblížil, že Paulis je v úzkom styku nielen so SAV, ale aj s univerzitami. „Vytvoril sa vynikajúci komunikačný mostík medzi vedou a ministerstvom, na ktorý sme my v akadémii vied počas predchádzajúceho vedenia ministerstva neboli zvyknutí, bolo to skôr naopak,“ povedal.
Ako uviedol Šajgalík, niektoré kroky ministerstva vo vzťahu k štrukturálnym fondom sledujú s obavou. Zároveň dodáva, že s nimi minister komunikuje a budúci týždeň majú stretnutie. Zdôraznil, že komunikácia medzi SAV a ministerstvom je neporovnateľne intenzívnejšia ako v predchádzajúcom období. Moczo podotkol, že mnohí vedci neporozumeli zdôvodneniu rozhodnutia ministra presunúť financie určené a potrebné pre podporu vedy a výskumu. Podľa neho chyba nebola v neschopnosti vedcov čerpať peniaze v predchádzajúcom období, keďže sa prihlásili do všetkých výziev. Hall považuje nápad presunúť peniaze z operačného programu Výskumu a inovácie na riešenie dopadov koronakrízy za „mimoriadne nešťastný“. Vysvetľuje, že veda je dlhodobo podfinancovaná a potvrdzuje slova Mocza, keď tvrdí, že vedci za zlé čerpanie nemohli. „Potrestať za toto vedcov, ktorých prínos sa počas koronakrízy ukázal ako kľúčový, by bolo veľmi nevhodné,“ uviedla.
Veda by sa mala podľa Šajgalíka stať jednoznačne stredobodom záujmu. Slovensko by sa malo vydať cestou, po ktorej sa veda stane prioritou, nielen deklaratívnou, ale aj reálnou. Veda by mala mať podľa neho vlastný program, jasne stanovenú štátnu vednú politiku, ktorá by bola transparentná a bola by vytvorená v súlade so záujmami Slovenska. Spoluvytváraná by mala byť vedcami, ktorých sa to týka. Slovensko by malo mať tiež aj inovačnú politiku, keďže inovácie sú pre rozvoj Slovenska podľa predsedu SAV kľúčové.
Moczo dúfa, že súčasný minister urobí poriadok v boji proti plagiátorstvu. „Plagiátorstvo nachádza živnú pôdu v nízkej úrovni viacerých vysokých škôl, ktoré len predstierajú kvalitu vzdelávania a niektoré dokonca aj výskum,“ konštatoval. Dodal, že postoj k plagiátorstvu bol zo strany ministerstva v minulom volebnom období „fackou“ všetkým, ktorí sa k odbornej kvalifikácii stavajú zodpovedne a morálne. Podľa Hall je dôležité, aby minister čo najskôr podpísal akreditačné štandardy a nová akreditačná agentúra tak mohla začať naplno pracovať. V rámci nového zákona o vysokých školách by bolo podľa analytičky potrebné, aby sa zameral na zjednodušenie a zefektívnenie ich riadenia a zavedenia možnosti odoberať akademické tituly.
