Utah 9. októbra 2017 (HSP/sputnik/Foto:TASR/AP-Giannis Papanikos)
Takmer 150 ľudí sa zapojilo do experimentu, ktorým zisťovali, ako prijímame rôzne druhy nepriaznivých správ súvisiacich so zdravím či s medziľudskými vzťahmi. Píše sa o tom na stránke Univerzity Brighama Younga v Utahu.
Výskum vykonali Alan Manning z Univerzity Brighama Younga a Nikol Amar z Univerzity Južnej Alabamy. Experimentu sa zúčastnilo 145 sledovaných osôb. Oznámili im rôzne zlé správy a používali pri tom rôzne formulácie. Potom ich požiadali, aby zhodnotili, nakoľko bolo každé oznámenie jasné, taktné, priame, čestné, konkrétne a vhodné a tiež aby povedali, ktoré z týchto charakteristík pre nich boli najdôležitejšie.
Zistilo sa, že ľudia, ktorí si musia vypočuť zlú novinku, pri tom najviac cenia jasnosť a priamosť. Keď sa oznámenie týkalo fyzických faktov, napríklad “úmrtie”, tak testovaní uprednostňovali, aby im o tom hovorili priamo a bez pokusov o akési zľahčenie situácie. “Ak máte rakovinu, tak skôr uprednostníte, aby vám o tom lekár povedal rovno a nechodil okolo horúcej kaše, “vysvetlil Manning.
Keď sa zlá správa týkala sociálnych vzťahov, ako napríklad “Musíme sa rozísť” alebo “Ste prepustení”, tak to ľudia prijímali lepšie po minimálnej príprave zo strany človeka, s ktorým hovorili. “Okamžite povedať” Musíme sa rozísť “, je zrejme príliš ostré, je lepšie pred tým povedať frázu ako” Musíme si pohovoriť “, aby si človek stihol uvedomiť, že na neho čakajú zlé správy,” poznamenal Manning.