Tokio 4. marca 2021 (HSP/Sputnik/Foto:Pixabay)
Atmosféra Zeme v budúcnosti stratí všetok voľný kyslík. K tomuto záveru dospel japonský vedec z Univerzity Toho, Kazumi Ozaki a jeho americký kolega Christopher Reinhard z Georgia Institute of Technology. Výskum publikovali v časopise Nature Geoscience
Odborníci nasimulovali vývoj atmosféry našej planéty s prihliadnutím ku geologickým, biologickým a klimatickým faktorom. Vo výsledku zistili, že zemská atmosféra zostane relatívne stabilná asi miliardu rokov a potom sa počas niekoľkých tisíc rokov zmení na prakticky bezkyslíkovú.
Podľa vedcov bude príčina katastrofy spočívať vo zvýšenej aktivite Slnka, v dôsledku čoho sa zníži obsah oxidu uhličitého v atmosfére. Keď tento ukazovateľ dosiahne kritický bod, naruší sa na planéte proces fotosyntézy a kyslík prestane vstupovať do atmosféry.
“Biosféra nebude mať čas sa prispôsobiť tak významným zmenám v životnom prostredí. Svet primitívnych anaeróbnych mikróbov, ktorý sa teraz skrýva v tieni, bude znovu na vrchole,” zhrnuli vedci.
Reklama
Najvzdialenejší objekt slnečnej sústavy
Astronómovia potvrdili, že slabo viditeľný objekt 2018 AG37, objavený v roku 2018, ktorý dostal meno FarFarOut, je skutočne najvzdialenejší zo všetkých pozorovaných objektov slnečnej sústavy. Teraz bol úradne zapísaný do elektronického Minor Planet Center.
FarFarOut prvýkrát zaregistrovali v januári 2018 teleskopom Subaru na havajskom ostrove Mauna Kea. Astronómovia, ktorí ho objavili, nedokázali hneď uviesť vzdialenosť objektu a vypočítať jeho dráhu, potrebovali na to čas a dodatočné pozorovania. Teraz však s pomocou medzinárodného observatória Gemini a ďalších teleskopov na Zemi zistili parametre tohto najvzdialenejšieho objektu slnečnej sústavy, ktorý sa dá monitorovať.
FarFarOut sa dnes nachádza 132 astronomických jednotiek od Slnka, čo je 132-krát ďalej od Slnka ako Zem. Pre porovnanie uvedieme, že Pluto sa nachádza približne 39 astronomických jednotiek od Slnka, predchádzajúci najvzdialenejší rekordman pomenovaný 2018 VG18 alebo FarOut je vo vzdialenosti 124 astronomických jednotiek.
Prieskum ukázal, že FarFarOut má priemer asi 400 km a jeho obežná dráha je veľmi rozsiahla, jej najvzdialenejší bod leží 175 astronomických jednotiek od Slnka, najbližší 27 jednotiek.
Jeden úplný obrat okolo Slnka trvá FarFarOutu asi tisíc rokov, zakaždým pretína orbit Neptúnu. Vedci dospeli k názoru, že práve gravitácia “ľadového obra“ je príčinou tejto neobvyklej trajektórie planétky.
Objavitelia FarFarOutu sú presvedčení, že zdokonalenie spôsobov pozorovaní umožní v najbližších rokoch objavenie ešte vzdialenejšách objektov na okrajoch slnečnej sústavy a že rekord FarFarOutu sa dlho neudrží.
Čím konkrétne je FarFarOut a aký má tvar, nie je zatiaľ jasné. Vedci určili jeho rozmery na základe jasnosti signálu, ktorý sa za dva roky podarilo zachytiť len deväťkrát. Podľa vedcov ide o veľmi veľký objekt nepravidelného tvaru v Kuiperovom páse, ktorý patrí podľa parametrov do kategórie trpasličích planét.