Smrť Brigitte Bardotovej opäť oživila debatu o jej krajne pravicových postojoch

Bardotová sa preslávila filmom A Boh stvoril ženu a účinkovala v približne 50 filmoch, kým v roku 1973 neopustila filmový priemysel a nezačala sa venovať ochrane zvierat. Jej politické postoje však vyvolávali spory – päťkrát bola odsúdená za nenávistné výroky, najmä voči moslimom a obyvateľom francúzskeho ostrova Réunion, ktorých opakovane nazývala „divochmi“.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron ju označil za filmovú legendu 20. storočia, „ktorá stelesňovala slobodný život“.

Podľa krajne pravicovej političky Marine Le Penovej bola Bardotová „úžasne francúzska: slobodná, neskrotná, plnokrvná“. Herečka podporila Le Penovú v prezidentských voľbách v roku 2012 a 2017 a označila ju za „modernú Johanku z Arku“, o ktorej dúfala, že „zachráni“ Francúzsko.

Konzervatívny poslanec Éric Ciotti navrhol pre Bardotovú štátny pohreb, aký Francúzsko usporiadalo rockovej legende Johnnymu Hallydayovi v roku 2017. Na jeho podporu spustil petíciu, ktorá už v pondelok mala vyše 7 000 podpisov.

Ľavicoví politici reagovali zdržanlivejšie. Socialistický poslanec Philippe Brun ocenil jej filmový prínos, no pripomenul, že o jej politických postojoch sa bude ešte hovoriť. Šéf komunistov Fabien Roussel ju označil za „kontroverznú osobnosť“, aj keď uznal jej význam pre francúzsku kinematografiu.

Poslankyňa za francúzskych zelených Sandrine Rousseauová bola voči Bardotovej podstatne tvrdšia. „Dojímať sa nad osudom delfínov, ale zostať ľahostajná k úmrtiam migrantov v Stredozemnom mori – koľko cynizmu vo vás musí byť?“ napísala na sociálnej sieti BlueSky.