Bratislava 25. januára 2020 (HSP/Sputnik/Foto:Pixabay)
Vedci, ktorí používali moderné molekulárne metódy, našli stopy starovekých húb v skalách neoproterozoického veku (715 – 810 miliónov rokov). Ide o 250 miliónov rokov staršie stopy húb ako sú iné známe fosílie húb. Informuje sa o tom v časopise Science Advances
Huby boli jedným z prvých organizmov, ktoré osídlili súš. Vytvárali rozsiahle mikroskopické vláknité siete (mycélia), huby zintenzívnili deštrukciu hornej vrstvy hornín a zohrali kľúčovú úlohu pri tvorbe rastlinného krytu a jeho obohatení živinami. To vydláždilo cestu rastlinám a živočíchom, ktoré predtým žili výhradne vo vodnom prostredí.
Vzhľadom k úlohe, ktorú huby hrali vo vývoji života na Zemi, je dôležité pochopiť, kedy sa objavili na súši. V tom vedci nemajú konsenzus. Predpokladá sa, že huby osídlili pôdu v období od 810 do 443 miliónov rokov. Spoľahlivé zistenia však až donedávna potvrdili iba pre fosílny vek 455 – 460 miliónov rokov.
Nedávna štúdia
Výsledky nedávnej štúdie uskutočnenej vedcami z Belgicka, Spojených štátov, Veľkej Británie a Nemecka ukazujú, že tieto organizmy existovali na súši už pred 715 – 810 miliónmi rokov, dlho pred výskytom zložitých organizmov. Fosílie starobylých húb našli vedci v neoproterozoických dolomitových bridliciach z Konga.
Najprv vzorky omylom identifikovali ako cyanobaktérie a poslali do zbierky Kráľovského múzea strednej Afriky v Tervuren (Belgicko), kde sa o ne začal zaujímať paleontológ Steve Bonneville z Slobodnej univerzity v Bruseli.
Aby dokázali, že ide o mycélium starých húb, vedci museli nájsť chitín – polysacharid, ktorý je súčasťou bunkovej steny húb. K tomu použili sadu mikroskopických a spektroskopických metód.
Najprv vedci objavili chytín metódou konfokálnej laserovej skenovacie fluorescenčné mikroskopie. K zviditeľneniu látky pod mikroskopom vedci použili fluorescenčné farbivo – fluoresceín izotiokyanát, ktorý sa viaže na chitín, ktorý je jedinečný pre huby.
K potvrdeniu objavu vedci použili synchrotron – urýchľovač častíc, v ktorom je materiál bombardovaný rýchlymi atómami, aby zistili jemné detaily chemického zloženia a štruktúry biologickej hmoty.
Všetky tieto metódy výslovne potvrdili prítomnosť chitínu vo fosílnych vláknitých sieťach. Bunková analýza zase potvrdila, že ide o eukaryoty – organizmy, ktorých bunky obsahovali jadro.
“Nájdené a preskúmané fosílie potvrdzujú možnosť, že huby pomohli osídliť zemský povrch a existovali takmer 300 miliónov rokov predtým, ako sa objavili prvé suchozemské rastliny,” uvádzajú sa v tlačovej správe slová Bonnevilleho.
Vedci naznačujú, že už vtedy huby mohli tvoriť symbiózu s fotosyntetickými baktériami. A to znamená, že aj vtedy mohli existovať lišajníky – zložité organizmy, ktoré sú symbiotickými asociáciami húb a mikroskopických zelených rias, ktoré môžu prežiť aj v tých najextrémnejších podmienkach.
A to významne mení pohľad na štádia evolučného vývoja života na Zemi.