To, čo Václav Klaus vravel počas svojej aktívnej politickej činnosti, sa v súčasnosti napĺňa. Pritom sa vôbec nepokladá za nejakého veštca s geniálnou jasnozrivosťou, ale jemu sa to všetko zdá “také logické a samozrejmé, že to nemohlo dôjsť nikam inam, než kam to teraz došlo”. A k svojmu označeniu “euroskeptika” upresňuje, že z hľadiska názorového rozdielu by bolo lepšie rozlišovať ľudí pomocou výstižnejších výrazov “eurorealista” a “euronaivista”.
Podľa Klausa je európska integrácia niečo iné ako kedysi: “Inými slovami – prehodenie výhybky v Maastrichte v decembri 1991 jasne viedlo k tomu, čo sa dnes v Európe odohráva.” Obdobie predtým nazýva pojmom “integrácia” a to postmaastrichtské obdobie označil ako “unifikácia”. A takto EÚ dlho fungovať nemôže. Pácha doslova samovraždu – “harakiri”. Mnohí to ešte nechcú pripustiť, ale “že sa EÚ bude musieť premieňať, je isté – čím hlbšie, tým lepšie, čím rýchlejšie, tým lepšie”.
“Ten fatálny prenos kompetencií z jednotlivých národných štátov do Bruselu je niečo úplne desivé a fungovať to nemôže. Európska únia má v sebe tisíc hlúpostí, ale sú dva kľúčové projekty, ktoré ju definujú a ktoré sa teraz v poslednej dobe dostali do centra pozornosti nás všetkých – Schengen a euro,” vraví Klaus.
Ešte v pokojnej dobe, keď Európu nesužovali súčasné obrovské problémy, vravel, že nemožno dlhodobo udržať “život bez hraníc”. Vtedy si na jeho adresu mnohí “ťukali do čela” a nechápali, o čom hovorí, k čomu sa priznal aj sám redaktor počas svojej “mladíckej nerozvážnosti”. A dnes prišlo na jeho slová. “Vy predsa tiež máte doma dvere, vráta do záhrady, vy ich určite zamykáte, keď idete ráno do práce,” úsmevne či ironicky podotýka Klaus.
K spoločnej menovej únii podotkol Klaus toľko, že “projekt eura je skôr nemecký než európsky”, že bol nastavený tak, aby vyhovoval Nemecku. “Nemecko na eure nesmierne zarobilo, čo vôbec nie je spomínané, a ľudia si stále myslia, že Nemecko dopláca na Grécko a spol. Nezmysel. Nemecko na eure nesmierne zarobilo a to, čo dáva do Grécka, je zanedbateľná vec,” konštatuje. Podľa neho sa Nemecko stalo jednou z najmocnejších svetových exportných ekonomík preto, lebo radikálne podhodnotilo menový kurz. Čína robí to isté a je za to celým svetom kritizovaná, ale Nemecko nie.
Na paškál si Václav Klaus vzal aj USA: “To, čo sa deje v Afganistane, rozoštvávanie arabských krajín farebnými revolúciami, Ukrajina, to je tiež farebná revolúcia svojho druhu. To ja Američanom odpúšťať nemôžem a je potrebné, aby sme sa vedeli odvážiť hovoriť to nahlas, aj tí z nás, ktorí sme boli vždy veľmi protikomunistickí a protrhoví.”
Je mu jasné, že hegemónia USA končí a svet sa mení z unipolárneho na multipolárny. “Amerika tým, že túto pozíciu objektívne stráca, o to sa chová nervóznejšie, o to sa chová kŕčovitejšie, a preto robí kroky, ktoré sú pre mňa smiešne,” vraví Klaus. “Myslím, že Amerika proti ISIS nič nerobí, pretože keby chcela robiť, tak už je to dávno vyriešené,” dodáva.
Mienka ľudí sa síce pomaly mení, ale ako vraví Klaus, “stále je rad ľudí, ktorí hovoria, že Amerika je dobrá a Rusko zlé, nech ide o akýkoľvek konkrétny krok”.
Redaktor Milan Vidlák z časopisu Šifra viedol rozhovor na gréckom Rhodose, kde mal Klaus vystúpiť v rámci konania medzinárodného fóra. Aktívne sa ho zúčastnili aj ďalší bývalí politici (napr. bývalý rakúsky kancelár Alfred Gusenbauer či bývalý nemecký minister obrany a hospodárstva Karl-Theodor zu Guttenberg) a ich rétorika bola podobná tej Klausovej, no počas svojho aktívneho pôsobenia “museli” hovoriť celkom ináč, proeurópsky “bruselsky”.