Trnava 26. júna 2018 (HSP/Foto:Trnavská arcidiecéza)

Biskupi zo Slovenska i zo zahraničia, kňazi, rehoľníci a rehoľníčky, členovia Rady pre históriu KBS, predstavitelia mesta Trnava, kraja i trnavského akademického života, vzácni hostia, ale aj veriaci z Trnavy a okolia sa v sobotu 23. júna stretli v katedrálnom Chráme sv. Jána Krstiteľa, aby spoločne oslávili 40. výročie vzniku a vyhlásenia samostatnej Slovenskej cirkevnej provincie.

Svätý Otec, pápež Pavol VI. apoštolskými konštitúciami Praescriptionum sacrosancti a Qui divino povýšil vo vianočnom období pred 40 rokmi, 30. decembra 1977, Trnavskú apoštolskú administratúru na arcidiecézu a zároveň zriadil samostatnú Slovenskú cirkevnú provinciu s jej arcibiskupským metropolitným sídlom v Trnave. V trnavskej Katedrále sv. Jána Krstiteľa, kde toto rozhodnutie Svätého Otca bolo vyhlásené 6. júla 1978 kardinálom Františkom Tomáškom, prítomní biskupi,  apoštolský nuncius na Slovensku Mons. Giacomo Guido Ottonello a kňazi s veriacimi oslávili tento významný historický medzník slávnostnou svätou omšou.

Slávnostnú svätú omšu pri tejto príležitosti v trnavskej katedrále slávil kardinál Jozef Tomko, emeritný prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov. Hlavnými koncelebrantmi boli apoštolský nuncius na Slovensku Mons. Giacomo Guido Ottonello, emeritný trnavský arcibiskup Mons. Ján Sokol, olomoucký arcibiskup – moravský metropolita Mons. Jan Graubner a Mons. Ján Orosch, trnavský arcibiskup. Kardinál Tomko v homílii pripomenul, že samostatnú Slovenskú cirkevnú provinciu dnes berieme ako samozrejmosť, ale bolo to čosi také vzácne a také dôležité, čo ovplyvnilo dokonca vývin celkovej situácie.

„Naši otcovia vo viere, sv. Cyril a Metod dali prvé základy pre také zriadenie. Už v roku 880 bola založená diecéza v Nitre. Po páde Veľkej Moravy naše územie sa stalo súčasťouUhorského kráľovstva a bolo začlenené do cirkevných zriadení v tomto štáte. Po vzniku Československa v roku 1918, s novými štátnymi hranicami sa žiadalo aj cirkevné usporiadanie. Vyjednávania s vládnou mocou, druhá svetová vojna, územné i politické zmeny a rôzne ťažkosti odďaľovali konečné riešenie. Vtedy dôležitejšie bolo dosiahnuť aspoň menovanie dobrých pastierov a to proti tlaku protináboženského režimu, ktorý panoval. Ten si neprial posilniť náboženské cítenie obyvateľov tým, že by sa sídlo plánovanej Slovenskej cirkevnej provincie stanovilo v hlavnom meste Bratislave. Aj prípadnú voľbu Nitry režim považoval za príliš prajnú Cirkvi.

Dlhé a ťažké vyjednávania priviedli k tomu, že Svätá stolica povýšila dňa 30. decembra 1977 Trnavskú apoštolskúadministratúru na arcidiecézu a zároveň vyzdvihla na metropolitné sídlo, ktorému boli podriadené ako sufragánne ostatné rímskokatolícke diecézy na celom Slovensku. Okrem toho upravila hranice diecéz podľa štátnych hraníc a tak vznikla Slovenská cirkevná provincia, ktorej hranice sa kryli so štátnymi hranicami. A my si dnes pripomíname toto 40. výročie jej vzniku a našej cirkevnej samostatnosti, keď už nijaká územná jednotka Cirkvi nepatrila do iného štátu a ani naopak. A za to my ďakujeme Pánu Bohu,” povedal v homílii kardinál Jozef Tomko.

V závere slávnostnej svätej omše sa k veriacim v katedrále, avšak prostredníctvom priameho prenosu televízie Lux i k veriacim na celom Slovensku, prihovoril aj apoštolskýnuncius Mons. Giacomo Guido Ottonello. Pripomenul, že „toto je príležitosť, ktorú nám ponúka miestna trnavská cirkev, aby ste sa podelili o vaše očakávanie, hľadanie a skúsenosti, a vyjadrili svoju vieru. Je tu len jedno pravidlo: «Počúvam ťa, počúvaš ma, hovorme»; alebo «hovor…, chcem ti niečo povedať». Je to príležitosť rozprávať o kráse viery a pomôcť druhým objaviť Boha spoločným hľadaním, hlavne v modlitbe“. Vo svojom príhovore nezabudol spomenúť ani zásluhy prvého a zároveň posledného metropolitu Slovenskej cirkevnej provincie, pri budovaní Katolíckej cirkvi na Slovensku: „Pri tejto radostnej a slávnostnej príležitostinemôžeme nespomenúť osobitným spôsobom Jeho Excelenciu, Mons. Jána Sokola, ktorý počas dvadsiatich rokov horlivo a so zápalom vykonával službu arcibiskupa a metropolitu celého Slovenska, a ktorý v týchto dňoch oslavuje šesťdesiateprvé výročie svojej kňazskej vysviacky a tridsiate výročie svojej biskupskej vysviacky“. “Želám vám, aby ste vykročili a mohli čoskoro osláviť strieborné, zlaté a potom aj ďalšie výročia, pokračujúc v správnom tempe, pretože čas plynie rýchlo a netreba ho premárniť,“ nádejne dodal na záver apoštolský nuncius na Slovensku Mons. Giacomo Guido Ottonello.

Odzneli i krátke pozdravné a blahoprajné listy arcibiskupov z Prahy a Budapešti, kardinála Dominika Duku a kardinála Petra Erdöa, ktorí mali byť prítomní na slávnosti, avšak na poslednú chvíľu museli svoju účasť odrieknuť. Úplne na záver sa trnavský arcibiskup Mons. Ján Orosch poďakoval všetkým za účasť na tejto slávnosti. „Možno, že sme si ani neuvedomili, že štyridsiatka v dejinách spásy znamená veľmi veľa. Štyridsať rokov putovalizraelský národ z Egypta do prisľúbenej zeme pod vedením Mojžiša. Štyridsať dní sa postil Pán Ježiš na púšti a odolával pokušeniam diabla. Môžeme spomenúť aj štyridsať rokov komunizmu, ktoré sme prežili, prekonali a skončili sa víťazstvom, pádom totalitného režimu. … keď navštívite prameň rieky Dunaj v Nemecku, v meste Donaueschingen, tak tam sa zrazu Dunaj stráca a v podzemí štyridsať kilometrov tečie, až potom znova vyviera a jeho voda je taká čistá, že sa z nej môžete napiť. Som presvedčený, že koniec je vždy víťazný. Je to vždy obnova, očista a nový začiatok… kráčajme teda s úsmevom a nádejou vpred, pretože toto víťazstvo máme zabezpečené skrze Kristovo zmŕtvychvstanie. Len s ním spolupracujme a žime v pokore a poníženosti náš život, ktorý bude na väčšiu česť a Božiu slávu,“ zakončil arcibiskup Orosch.

Po apoštolskom požehnaní kardinála Jozefa Tomka, speve pápežskej hymny a chrámovej piesne „Bože, čos‘ ráčil“, sa vzácni hostia v liturgickom sprievode presunuli z Katedrály sv. Jána Krstiteľa do arcibiskupského paláca. V priestoroch arcibiskupského refektória a budovy Marianum aj pri spoločnom stolovaní oslávili toto okrúhle jubileum cirkevnej samostatnosti Slovenska.

Dušan Kolenčík