Robert Bezák to tentoraz definitívne prehnal. Súhlasil totiž, že vystúpi na sprievodnom podujatí Pridu v Prahe. Už v piatok podvečer bude debatovať v rámci projektu Viera vo farbách dúhy.

Máme sa ako konzervatívci radovať, že bude zapálene obhajovať tradičné piliere veriacich ľudí, a upozorní prítomných účastníkov, že sexuálny styk medzi osobami rovnakého pohlavia (ako aj svojvoľná zmena pohlavia) je ťažký hriech? Dovoľte mi vyjadriť isté obavy…

Spomínaný projekt má totiž za cieľ „ukázat, že i ve zhoršujícím se prostředí se najdou představitelé*ky církví, kteří*ré queer lidi přijímají a ve svých sborech vítají.” V poriadku, to platí všeobecne – dvere v Božích chrámoch abrahámovských monoteizmov sú otvorené pre všetkých. Spýtajte sa hoci aj imáma – potvrdí vám, že do mešity môžu chodiť aj homosexuáli, pokiaľ tam neprezentujú ani nijakým spôsobom nepropagujú svoju orientáciu. Svätostánok neslúži na pýšenie sa (PRIDE) posteľovými preferenciami.

Ak sú v chrámoch apriori vítaní všetci ľudia, potom je na mieste otázka, komu je táto debata vlastne určená. Popri Bezákovi sa jej zúčastnia starokatolícky kňaz Martin Kováč a evanjelická farárka Michaela Kušnieriková. Moderuje istá Hana Strašáková, ktorá sa podľa medailóniku na webe otvorene hlási k svojej „LGBT+ orientácii” (toto spojenie však nedáva zmysel, veď by znamenalo, že zastupuje všetky písmenká dokopy).

Viete, k vzťahu náboženstva k otázkam sexuálnych odlišností sme sa na stránkach Hlavných správ vyjadrovali už mnohokrát. Zakaždým som citoval Bibliu, pripomínal odmietnutie homosexuálneho styku ako hriešneho v Starom i Novom zákone, a celkovo sa snažil argumentačne zdôvodniť, ako sa veci majú (napríklad TU).Poukázal som pritom na sedem cností, medzi ktoré patrí striedmosť a cudnosť, teda aj zdržanlivosť vo vynášaní vlastnej intimity na verejnosť. V opačnom garde stojí sedem smrteľných hriechov, medzi nimi smilstvo (teda akákoľvek forma nezriadeného sexu) a pýcha, teda PRIDE (aj keď propagandisti LGBTi používajú zmierňujúci výraz „hrdosť”). Sám Ježiš dokonca dáva na jednu úroveň smilstvo s necudnosťou a pýchou s kradnutím a vraždením: „Lebo znútra, z ľudského srdca, vychádzajú zlé myšlienky, smilstvá, krádeže, vraždy, cudzoložstvá, chamtivosť, zlomyseľnosť, klamstvo, necudnosť, závisť, rúhanie, pýcha, hlúposť. Všetky tieto zlá vychádzajú znútra a poškvrňujú človeka.“ (Ev. podľa Marka, 7:21)

Aké ďalšie dôkazy treba k tomu, aby pospolitý ľud pochopil, že kňazi nemajú byť apologétmi LGBTi agendy? Miluj hriešnika, ale nie hriech, káže kresťanstvo.

Na čo myslel emeritný arcibiskup, keď súhlasil s účasťou na tomto hanebnom podujatí?

Predsa musí veľmi dobre poznať nasledovný biblický citát, ktorý nájdeme v 1. liste Korinťanom (6:9): „Nemýľte sa: ani smilníci, ani modloslužobníci, ani cudzoložníci, ani chlipníci, ani súložníci mužov, ani zlodeji, ani chamtivci, ani opilci, ani utŕhači, ani lupiči nebudú dedičmi Božieho kráľovstva.“ Presne tak – ak muž žije v hriechu s mužom, podľa Písma je mu Božie kráľovstvo odopreté. Nie pre samotné homosexuálne sklony – pre ich aktívne praktizovanie (a ešte k tomu s pýchou – PRIDE!).

Jediné riešenie pre človeka s neštandardnou sexualitou je potom – z náboženského hľadiska – snaha o život v dobrovoľnom celibáte (samozrejme ide o veľmi náročný a každodenný boj).

Priznám sa, že z nekonečného argumentovania v tejto veci som už unavený. Povedané predsa bolo všetko. Dodávam predsa len – trochu polopate a na rovinu, že podobné debaty ako tá avizovaná NIE SÚ o ľudských právach, ako sa nám to snažia nahovoriť ich aktéri. Je análny styk (snažím sa byť slušný, takže používam terminus technicus) základné ľudské právo? Nuž, v záväzných dokumentoch medzinárodného spoločenstva by sme ho asi hľadali márne…

A hovorím o análnom styku veľmi zámerne, pretože toto nie je o „láske”. Láska znamená miluj blížneho svojho bez ohľadu na rasu, pohlavie, vierovyznanie a tak ďalej – ale konaj tak v platonickej rovine. Ak túžiš po niekoho fyzickej blízkosti, to už je romantická láska, kde nastupujú pudy a živočíšnosť. Intimita, sex.

Toto sú práve tie aspekty ľudskej povahy, ktoré sa tlačia do popredia na festivaloch typu PRIDE (len zabalené v zdanlivo neškodnej ružovej). Je naozaj vhodné, aby o nich chodili debatovať Boží služobníci?

Odpoveď poznáte.

Prečítajte si tiež:

• Kresťanské dni hnevu