Pred voľbami u nás prebiehala vplyvová operácia. Nie tak, ako by ste si mysleli

Pre zaujímavosť nahliadnite na ich instagramový profil. Nájdete tam jasné prvky tendenčného formovania verejnej mienky: negatíva o Rusku, negatíva o socializme, a nostalgický povzdych za zosnulým Jánom Kuciakom. Je tu aj tzv. MEME, kde postavička z kresleného seriálu spaľuje list papiera s vyhlásením „Slovensku by svedčala neutralita.” Prirodzene, ide o odkaz na Roberta Fica. A objavia sa aj chlapci zo „satirickej” stránky Zomri…

Alebo si pozrite propagačné video tejto iniciatívy, kde sa vyjadruje napríklad Iveta Radičová. To je nezávislý respondent?

A mladý človek, ktorého táto kampaň chcela osloviť, spapal návnadu aj s navijakom. Lebo marketéri liberálneho tábora vedia robiť svoju prácu poriadne; napokon, odkukali postupy od anglosaských vzorov, ktoré za svoju šikovnosť vďačia priam goebbelsovským technikám…

Na uvedenú kampaň získalo združenie MEMO 98 na čele s Rastislavom Kuželom z Veľkej Británie okolo tridsať tisíc eur. Vraj na mobilizáciu voličov (ďalších zhruba šesťdesiat tisíc dostali na vytvorenie a propagáciu volebnej kalkulačky). Lebo Londýn určite má na srdci demokraciu na Slovensku. Žiaden peniaz nie je dosť, keď ide o podporu našej vlasti a blaho jej občanov!

Tak to určite.

Mimochodom, o fiktívnej nezávislosti kampane svedčí aj holá skutočnosť, že jej ambasádorka Veronika Cifrová Ostrihoňová sa potom objavila na kandidátke progresívcov. No to je tá najviac neutrálna, ideologicky nezaťažená, pronárodná strana!

Pani Ostrihoňová sa teda (ne)vedomky namočila do anglickej vplyvovej operácie. To nevymyslíš, to sú progresívni zväzáčikovia.

A pokiaľ by niekto chcel namietať, že názov „vplyvová operácia” nesedí, potom sa pokojne pozrime na slovníkový význam tohto spojenia u ich spriaznenej Infosecurity. Hovoria, že vplyvová operácia je koordinovaná činnosť s cieľom ovplyvniť postoje, správanie alebo rozhodnutia cieľovej skupiny ľudí tak, aby boli v súlade so záujmami a cieľmi aktéra.

Preklad do našej situácie: Briti poslali slovenským mimovládkam peniaze na podporu aktivít, ktoré mali formovať verejnú mienku. Dialo sa to tak, aby bola proti SMERu (a hodnotám či postojom, ktoré zastupuje) a v prospech Progresívneho Slovenska či opozície ako celku. A do tohto hlbokého kýbla plného veď-viete-čoho spadla pani Ostrihoňová. Či už dobrovoľne a bez nároku na honorár a v dobrej viere, že spasí našu vlasť, to už nechám na vaše posúdenie.

Podľa Rastislava Kužela, ktorý je šéfom MEMO 98, neurobila skupina nič nelegálne. Chápem to tak, že prijímať peniaze od iného štátu na formovanie verejnej mienky v domácej krajine tesne pred voľbami podľa neho nie je súčasť hybridnej vojny či vplyvová operácia, ale celkom normálny, bežný postup: Londýn zaplatí, my spropagujeme, a šak čo.

Keby takto zaplatilo Rusko iným mimovládkam, aby informovali napríklad o výhodách a prínosoch socialistického režimu alebo hospodárskeho zoskupenia BRICS, tiež by bol pán Kužel taký spokojný?

Hovorí nasledovné: „Ak by došlo k nejakej zmene režimu a Ruská federácia by sa stala demokratickou krajinou, nemal by som problém s tým, keby aj oni mali záujem zvýšiť volebnú účasť alebo informovanosť na Slovensku.”

Tak na slovíčko, pán Kužel. Krajiny demokratického Západu môžu na Slovensku financovať predvolebné projekty na formovanie verejnej mienky, ale všetci ostatní sú mimo hru? Poviem príklad: Keby sa Vatikán rozhodol podporiť KDH tak, že by nalial financie do promotérskych projektov kresťanských hodnôt, odmietali by ste ho tiež? Ani Vatikán totiž nie je demokratické zriadenie – ide o teokraciu. Ale vezmime si ľubovoľný štát sveta, kde nevládne liberálna demokracia! Keby povedali šejkovia z Emirátov, že chcú investovať do našej vlasti, a naliali by do predvolebnej „informačnej” kampane na tému „islam je pre vás to pravé” nejaké tie státisíce, odsúdili by ste ich podobne ako Rusko?

Vlastne je to jednoduché: Pán Kužel určí, kto na mobilizáciu slovenských voličov prispieť môže, a kto nie. Kužel na hrad!

Vážení priatelia, tu opäť vidíme markantný príklad toho, že osoba činná vo verejnom živote síce má určitý stupeň vzdelania, znalosti etikety a povinne široké lakte, keďže sa dokázala presadiť, no z hľadiska logického myslenia a intelektuálnej hĺbky je na tom nepomerne horšie. Odrazilo sa to, napokon, na celej kampani: Tak, ako jednotlivé príspevky zďaleka nemajú hodnotný prínos do spoločenského diskurzu, tak aj tvár celého projektu je len – dámy, s prepáčením, ale inak to v tomto prípade nejde – umelo vyškerená tvárička, naučená ako pôsobiť dobre pred kamerou. So silným zázemím z manželovej strany.

Kampaň (Ne)chcem tu zostať je vlastne taká naša Potemkinova dedina. Tvári sa ako niečo, čím nie je. Aj to za cudzie peniaze. A tým sa na záver dostávame k otázke, že kto v konečnom dôsledku ponesie zodpovednosť za celý škandál. Alebo to bude ďalšia kauza, ktorá vyšumí do stratena?

To je otázka na kompetentných členov vlády Slovenskej republiky.

PS.: Pre úplnosť, vyjadril sa aj spomínaný projekt “Chcem tu zostať”, samozrejme, že oni nič a všetko sú konšpirácie. Ich stanovisko si môžete prečítať TU.