V pondelok 15. novembra začala príprava na Vianoce – sviatky narodenia pána

Košice 15. november 2021 (HSP/TSKE/Foto:Archív TSKE)

Gréckokatolícka cirkev na Slovensku vstúpila v pondelok 15. novembra do pôstneho obdobia pred sviatkami Narodenia Pána, známeho najmä pod názvom „Filipovka“, pretože začína deň po sviatku sv. apoštola Filipa, ktorý v liturgickom kalendári pripadá stále na 14. novembra

V tomto roku Košická eparchia pripravila 40 dielny cyklus krátkych videokatechéz, ktoré bude viesť archimandrita Jaroslav Lajčiak, protosynkel (generálny vikár) Košickej eparchie. Celý cyklus je inšpirovaný textami Duchovnej prípravy na sviatky Kristovho narodenia – štyridsaťdňové putovanie do Betlehema – ktoré zostavil gréckokatolícky kňaz Marko Durlák.

Jednotlivé videokatechézy si môžete pozrieť na sociálnych sieťach Košickej eparchie.

V nedeľu 14. novembra sa vo všetkých gréckokatolíckych chrámoch na Slovensku čítal pastierky list gréckokatolíckych biskupov, ktorým pozvali veriacich k príprave na sviatky Narodenia Pána. Jeho text vám prinášame v plnom znení:

Milí bratia a sestry.

Hovorí sa, že „šťastie praje pripraveným“. V našej cirkvi sa začína prípravné obdobie pred sviatkom Narodenia Pána, ktoré sa nazýva „filipovka“. Začína sa liturgickou spomienkou na sv. apoštola Filipa, ktorá pripadá na dnešný deň 14. novembra. Teda od zajtra je to presne 40 dní do sviatku Vianoc.

Ako sa máme pripraviť na ten dar, ktorý nám Boh chce darovať cez svojho Syna Ježiša Krista? Odpoveď je jednoduchá: VIEROU. Určite sa zhodneme, že je rozdiel, či dažďovú vodu budeme zachytávať do prúteného koša, alebo do vedra. Dážď bude pršať do oboch nádob, ale v jednej sa udrží a cez tú druhú len pretečie a nezostane v nej nič. Toto spôsobuje viera. Ona pripraví naše srdce, aby sa v nás narodil, usídlil a udržal Kristus.

Každý rok máme skúsenosť, že obchodné reťazce nás v dostatočnom časovom predstihu zaplavujú vianočnou výzdobou a púšťajú nám vianočné piesne a koledy. Možno by ich Pán Ježiš pochválil tak, ako nepoctivého správcu, že si počínajú prezieravo, chcú, čo najviac zarobiť. Preto sa môžeme od týchto obchodníkov učiť aj my, ale robme to v inom duchu. V niektorých krajinách majú taký zvyk, že už od začiatku adventu – teda počas celého prípravného obdobia v latinskej cirkvi pred Vianocami – majú vo svojich príbytkoch vianočnú výzdobu – konkrétne, že niekde na viditeľnom mieste je umiestnený betlehem. Viete, ak sa hovorí, „zíde z očí – zíde z mysle“, tak by mal platiť aj opak: „Ak budeme mať niečo stále na očiach, tak stále na to budeme aj myslieť.“

Možno by nebolo zlé, nasledovať tento zvyk. Stále totiž potrebujeme mať na očiach pokoru, lásku a milosrdenstvo Boha, ktorý prichádza na svet spasiť človeka.

Cirkevní otcovia, častokrát prirovnávajú Ježiša Krista k Samaritánovi, ktorý sa pristavil pri zranenom človekovi. Neštíti sa dotknúť našich rán po hriechu, obviazať ich a zaplatiť za našu liečbu tú najvyššiu cenu: vlastný život.

Nebráni sa vstúpiť a narodiť v maštali. Vstúpi do chrámu, z ktorého sme urobili „lotrovský pelech“. Ježiš Kristus vyhľadával hriešnikov, stoloval s nimi a venoval im veľa času. Mladíkovi, ktorý bol naviazaný na množstvo svojho majetku venoval láskavý pohľad. Zachránil cudzoložníčku pred ukameňovaním.

Nepohoršil sa nad Zachejom, ktorý toho v živote veľa nakradol – aj v ňom videl Abrahámove dieťa. Každý z nás máme svoje slabosti. Ale slabosti nie sú na to, aby sme im nutne podľahli, ale aby sme sa v nich učili opierať o Boha. Sv. Pavol si bol tiež vedomý svojej slabosti a Boh mu povedal: „Stačí ti moja milosť, lebo sila sa dokonale prejavuje v slabosti.“

Ak sme urobili v živote niečo, za čo sa hanbíme, pamätajme na slová pápeža Františka, ktoré nám povedal pri svojej návšteve na Slovensku: „Hanba nie je problém. Je to dobrá vec. Ak sa hanbíš, to znamená, že nesúhlasíš s tým, čo si urobil.

Ale nebuď väzňom hanby, pretože Boh sa za teba nikdy nehanbí. On ťa miluje práve tam, kde sa za seba hanbíš.“ Ježiš Kristus prišiel na svet, aby každému človekovi otvoril cestu k obráteniu, cestu, ktorá vedie k večnému šťastiu. Cestu, ktorá vedie k láske, akou miluje Boh. Ježiš Kristus v každom z nás vidí Abrahámove dieťa, človeka, ktorý môže mať tú istú skúsenosť viery, ako mal Abrahám. Keď prišla v jeho živote veľká skúška, on povedal: „Boh sa postará!“

Pápež František pri slávení jedných Vianoc povedal: „Často sa hovorí, že najväčšou životnou radosťou je narodenie dieťaťa. Je to niečo mimoriadne, čo mení všetko, uvádza do pohybu netušené energie a umožňuje premáhať únavu, ťažkosti a nočné bdenie, lebo prináša neopísateľné šťastie, ktoré nemôže byť ničím prekonané. Tým sú Vianoce: Ježišovo narodenie je tou novosťou, ktorá nám umožňuje každý rok vnútorne sa znovuzrodiť a nájsť v Ježišovi silu čeliť každej skúške.“

„Šťastie praje pripraveným“, povedali sme v úvode. Všade okolo nás sú bratia a sestry, ktorí potrebujú našu pomoc. Dobrý Samaritán – Ježiš Kristus, odchádza s poznámkou: „Ak vynaložíš viac, ja ti to zaplatím, keď sa vrátim.“ Už o 40 dní príde na svet ako malé dieťa, kiež by sme ho očakávali s radosťou a láskou k našim blížnym.

Požehnanú prípravu očakávania Narodenia Krista vám želajú kňazi a vladykovia našej metropolie.

Sláva Isusu Christu!

TSKE

Viac článkov s náboženskou tematikou nájdete v kategórii Svetonázor.

Pošlite nám svoj príbeh s Bohom.