Tentokrát mu pozastavili činnosť v súlade s rozhodnutím Ústavného súdu. Ako vysvetlil predseda Ústavného súdu Moldavska Mihaj Poalelunž, urobili to, pretože „prezident odmietol splniť svoje ústavné povinnosti a nepodpísal zákony schválené parlamentom.“ Igor Dodon odmietol podpísať niekoľko návrhov zákonov, ktoré odsúhlasili moldavskí poslanci, ako sú povolenie výstavby novej budovy americkej ambasády na mieste bývalého republikánskeho štadióna, zmena znenia osláv 9. mája ako Dňa víťazstva nad fašizmom na oslavy Dňa Európy, nový kódex televízneho a rozhlasového vysielania, dva zákony o karabinieroch, ktorí odteraz budú plniť rozkazy nielen prezidenta, ale aj vlády.
Podľa moldavskej ústavy tieto návrhy zákonov podpíše predseda parlamentu, ktorý bude dočasne plniť funkcie „odvolaného“ prezidenta. Moldavské médiá v tejto súvislosti pripomenuli, že ešte v novembri predseda parlamentu Andrian Kandu podal návrh do parlamentu, aby poslanci odsúhlasili poriadok dočasného zbavenia Igora Dodona funkcie prezidenta. Zároveň tvrdo kritizoval konanie prezidenta.
Moldavskí novinári tiež pripomenuli, že počas krátkeho pôsobenia Igora Dodona vo funkcii prezidenta ho dočasne zbavovali funkcie už viackrát. Napríklad, v januári ho na kratšie obdobie odstavili za to, že neschválil vymenovanie ministrov a nepodpísal zákon o zákaze vysielania správ a informačno-analytických relácií z Ruska. Potom v septembri ho poslali do „exilu“ za to, že odmietol podpísať vymenovanie dvoch nových členov vlády.
Médiá uvádzajú, že hlavnou príčinou hádok medzi prezidentom a parlamentom je jeho zahraničná politika. Igor Dodon preferuje obnovenie dobrých vzťahov a obchodnej spolupráce s Ruskom, parlament sa pridržiava názorov a postojov vedenia Európskej únie a USA a chce pokračovať v sankčnej vojne proti Rusku.
Eugen Rusnák