V Košiciach o Grécku: Šíri sa pesimizmus, národ je unavený a znechutený

Košice 12. augusta 2015 (HSP/Foto:TASR/AP-Petros Giannakouris)

O tom, ako to naozaj je v tom toľko medializovanom Grécku, prišla 28. mája tohto roku do Košíc na pozvanie Matice slovenskej a Združení slovenskej inteligencie porozprávať česká archeologička Věra Klontza-Jaklová z Masarykovej univerzity v Brne, ktorá vedie archeologický výskum na Kréte. Jej prednáška sa síce uskutočnila už viac ako pred dvoma mesiacmi, ale jej informácie, pohľad na grécku krízu na aktuálnosti nestratil, preto vám ho prinášame v článku dopisovateľa Jozefa Mižáka

V úvode svojho vystúpenia postavila základnú otázku: Ako ďalej vo svete? Samotné Grécko je súčasťou globalizovaného sveta v ktorom sa prehlbuje kríza a súčasný spoločenský poriadok sa ukazuje ako deštruktívny. Na gréckom príklade tak máme možnosť pozorovať skúšobný model, akým spôsobom mocní tohto sveta chcú v budúcnosti riešiť situáciu v tých štátoch, kde neoliberálny kapitalizmus narazil na hranicu fyzických možností a sociálnej znesiteľnosti obyvateľstva.

Grécko je stará civilizácia. Počas svojho trvania už zažila časy rozkvetu, ale aj pády. Všetko dokázala prežiť. Súčasnosť je len ďalší krízový cyklus v poradí. Tá dnešná kríza je špecifická tým, že Európska únia do veľkej miery obmedzila suverenitu tohto štátu a jej zákony sú nadradené gréckym. Grécko prišlo o značnú časť suverenity politickej, finančnej i hospodárskej. Je tu snaha premeniť doteraz suverénny štát na nesvojprávnu kolóniu nadnárodných korporácií a nadnárodného finančného kapitálu. Svet čaká, ako táto situácia dopadne. Je jasné, že sa tu formuje precedens pre ďalšie krajiny, ktoré sú rovnako zadlžené a  závislé na ďalších pôžičkách.

Januárové voľby do parlamentu vyhrala strana Syriza s dosť radikálnym ľavicovým programom. Našla hospodárstvo Grécka vo veľkom úpadku, skoro tretinu pracujúcich nezamestnaných, vrátane toho, že vyše 50% mladých ľudí do 25 rokov je bez práce. Dnes však vidíme, že Syriza nemala dosť guráže presadiť svoj vlastný program a podľahla tlaku a vydieraniu Trojky ( Európska centrálna banka, Medzinárodný menový fond a Európska komisia) . V štáte sa šíri pesimizmus, národ je unavený a znechutený tým, že sa ďalej pokračuje cestou ďalšieho zadlžovania a ďalšej podriadenosti cudzím inštitúciám a bankám. Reformy, ktoré sú na Grékov teraz kladené, znamenajú ďalšie zhoršenie sociálnej situácie: zvýšenie DPH, navýšenie veku odchodu do dôchodku až na 67 rokov, zníženie miezd v štátnom sektore, škrty dôchodkov, privatizácia štátneho majetku a podobne.

Mnohým je jasná očividná skutočnosť: Grécko nie je schopné splatiť svoje dlhy. Systém však na túto skutočnosť nereaguje, pokračuje sa ďalej po starom: bude sa prehlbovať zadlženosť, závislosť na nadnárodnom kapitále. Štát bude nútený ako protihodnotu za vzniknuté dlhy odovzdať nadnárodným korporáciám štátny majetok, zdroje surovín, existujúce výnosné podniky, ostrovy. Prehlbuje sa chaos v spoločnosti, nerovnosť, bieda a zadlženosť. Kde to skončí? Svet akoby čakal, že východisko z tejto slepej uličky prinesie zase veľká vojna. Len systém, v ktorom superbohatí ďalej bohatnú a do chudoby sa prepadá čoraz širšia časť spoločnosti, akoby nemal alternatívu. Akoby to malo byť presne takto.

„Dívaj sa tam, kam chceš ísť, inak prídeš tam, kam sa pozeráš“ – to by malo platiť pri riadení štátu. Syriza však nasadla do lietadla, ktoré nabralo svoj smer a ktoré však už riadi niekto iný. Systém zabránil gréckemu pokusu o alternatívu. Na politickú stranu, ktorá bude vedieť a môcť spoločenskú zmenu aj uskutočniť, sa stále len čaká.

Zatiaľ čo skoro celý objem splátok gréckeho dlhu zhltnú banky vo vlastníctve boháčov, predajné média smerujú pozornosť doteraz ešte existujúcej strednej vrstvy obyvateľstva globálneho sveta na to, že dlhy boli spôsobené luxusným životom v sociálnej sfére, dôchodcami žijúcimi nad pomery, na ktoré vraj oni doplácajú. Táto taktika nie je nič nové a nič neznáme. Prof. Jan Keller vo svojej publikácii Tři sociálni světy o tom píše:

„Stredné vrstvy neobviňujú bohatých, že sa vyvliekli z platenia daní. Zlostia sa na tých pod sebou, že na nich musia prispievať. Pomocou čiste fiškálnych opatrení sú mocenské „elity“ schopné túto zlobu stredných vrstiev presne dávkovať a regulovať. A hlavne – odvracať ju od seba“.

A tak tu kolujú zaručené legendy napríklad o tom, aké vysoké a blahobyt umožňujúce sú priemerné dôchodky v Grécku. Aká je skutočnosť?

Věra Klontza-Jaklová nám ponúka údaje z najnovšej štatistiky Eurostatu:

Áno, niektorí dôchodcovia v Grécku poberajú dôchodok vo výške 1 600, 1 700 Euro. Ale koľko je takých? Koľko je na druhej strane tých, ktorí pracovali celý život a nemajú žiadny dôchodok napriek tomu, že si platili poistenie? Napríklad drobní podnikatelia alebo poľnohospodári.

Aké je životné minimum v Grécku a aké sú ceny?

Nasledujú údaje z Eurostatu:

• Priemerné dôchodky v rámci EU sa v jednotlivých štátoch pohybujú od 250 do 1 500 Eur
• V Grécku je 2,6 milióna dôchodcov a ich priemerný dôchodok je 713 Eur
• Napríklad v Portugalsku, kde je 2,5 milióna dôchodcov, je priemerný dôchodok 833 Eur
• V Španielsku, kde je 5,6 milióna dôchodcov, je priemerný dôchodok 1 020 Eur
• Vo Východnej Európe sú dôchodky všeobecne veľmi nízke (Litva 242 Eur , Slovensko 408 Eur, Poľsko 504 Eur)
• Vo Francúzsku žije 13,7 milióna dôchodcov s priemerom 1 032 Euro, ale mnohí z nich ešte poberajú aj ďalšie príplatky, takže priemer je asi 1 500 Euro.
• V Nemecku je priemerný štátny dôchodok 713 Euro, ale je doplnený zo súkromných fondov, do ktorého prispievajú zamestnávatelia. V roku 2011 poberali tak nemeckí dôchodcovia priemerne 1 576 Euro vrátane Východného Nemecka, ktoré túto priemernú čiastku znižuje. V tejto východnej časti Nemecka poberajú dôchodcovia priemerne okolo 800 Euro.
• V roku 2013 žilo 12,6 % dôchodcov EU pod hranicou biedy. V jednotlivých štátoch napríklad v Holandsku 5 – 6 %, v Luxembursku, ČR, Slovensku a Maďarsku 8%, vo Francúzsku 10 – 11%, v Írsku, Poľsku, Taliansku a Grécku 12,5%. V Nemecku, Belgicku, Fínsku 15%, vo Švédsku 17%, v Británii 18%, v Bulharsku 26%, v Estónsku 28%
• V eurozóne dostávajú dôchodcovia v priemere 56% toho, čo zarábali keď pracovali (platí pre údaje z roku 2013)

Je potrebné zdôrazniť, že to sú priemery. To znamená, že v každom štáte sa nájdu skupiny, ktoré sú dosť nad i značne pod. Sú povolania, ktoré umožňujú odísť do dôchodku za zvýhodnených podmienok (napríklad ozbrojené zložky, štátna správa a podobne).

Tiež sa v médiách neuvádza niekoľko tých faktov z gréckej sociálnej sféry, ktoré sú u nás samozrejmosťou: v Grécku neexistuje materská dovolenka, do 4 rokov veku neexistuje pre deti žiadne štátne zariadenie, v školách a na pracoviskách nie sú jedálne, veľká časť zdravotnej starostlivosti nie je krytá poisťovňou a podobne. Je pravda, že PASOK za predchádzajúcich vlád budoval klientsky štát a veľa ľudí si zaviazal výhodnými prebendami, ale rozhodne štát nezruinovalo pár dobre platených úradníkov a dôchodcovia.

Celkovo teraz nejde o to, aby sa v Grécku zlepšilo to, čo nie je dobré. Ide o to, aby cena práce padla na úroveň Južnej Ázie a bol zlikvidovaný súkromný sektor, v ktorom tradične prevládajú malé podniky.

Cieľom je vytvoriť priestor vhodný pre veľké koncerny.

PhDr. Jozef Mižák