Gymnázium a nižšie teologické štúdia získal v Brne, vyššie v Ríme na pápežskej  univerzite Urbaniana a na Akadémiií sv. Tomáša Akvinského. Vysvätený bol v roku 1891, doktorát filozofie získal v roku 1893, pôsobil na viacerých miestach ako kaplán, v rokoch 1894 – 98 pôsobil ako duchovný v ústave pre hluchonemých v Ivančiciach, v rokoch 1898 – 1918 vyučoval náboženstvo aj iné predmety na reálke v Hodoníne.

V Ríme intervenoval v prospech Andreja Hlinku, keď ho biskup Párvy v roku 1907 suspendoval. Stál pri zrode dočasnej vlády Vavra Šrobára v Skalici. 1. novembra 1918 bol menovaný profesorom estetiky a slovenského jazyka a literatúry na bohosloveckej fakulte v Bratislave. Prešiel do Bratislavy, kde sa stal jednou z vedúcich osobností kultúrneho života v meste a tu prežil poslednú dekádu svojho života. Pôsobil  ako profesor na teologickej fakulte v Olomouci, prednášal filozofiu i v kňazskom seminári v Trnave.

V roku 1921 pripravil kultúrny program pri vysviacke prvých troch slovenských biskupov v Nitre. V roku 1923 bol menovaný Monsignorom. Jeho život bol naplnený intenzívnou prácou, bol členom viacerých dobročinných, umeleckých, osvetových spolkov a udržiaval kontakty s mnohými osobnosťami vtedajšieho verejného života. Je autorom mnohých štúdií, článkov z oblasti náboženstva, umenia i politiky.

Zomrel v nemocnici v Brne 25. Augusta 1931. Pochovaný je na známom moravskom pútnickom mieste Hostýne.  Jeho pôsobenie v Bratislave pripomína i dnes pamätník na Františkánskom námestí a Kolísková ulica.

Pripomenutie života a diela

Veľmi zaujímavý seminár prispel k pripomenutiu si a oživeniu jeho života a diela v pamäti verejnosti. Otvorila ho vo Faustovej sieni Múzea Mesta Bratislavy Zuzana Palicová, poverená vedením Múzea mesta Bratislavy, ktorá pripomenula, že Kolísek formoval kultúrny život v Bratislave po vzniku Československa i nadčasovosť jeho odkazu, i to, že uskutočnením seminára v deň výročia vzniku  Československej republiky si chce Múzeum túto udalosť pripomenúť.

Doc. Luboš Kačírek z katedry etnológie a muzeológie, Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave  priblížil prítomným pozostalosť Aloisa Kolíska v Slovenskom národnom archíve v Bratislave, Archíve mesta Bratislavy Literárnom archíve Slovenskej národnej knižnice v Martine.

Kontakty s verejne činnými osobnosťami

Z jeho pozostalosti je možné vyčítať  mnoho informácií o jeho rodine, štúdiách, činnosti, spoločenských aktivitách, organizovaní púti do Ríma a Lúrd, a vďaka zachovanej korešpondencií  i o kontaktoch s verejne činnými osobnosťami duchovného, kultúrneho, politického, spoločenského života, ale i s obyčajnými ľuďmi, ktorí sa na neho obracali v rozličných situáciách. Priblížil blízky vzťah Kolíska s Andrejom Hlinkom, ktorý sa síce po vzniku ČSR zmenil, ale ich priateľstvo pretrvalo a Hlinka sa s ním lúčil pri jeho pohrebe. 

Marek Junek z Moravského zemského muzea v Brne zoznámil s Kolískovou činnosťou poslanca Revolučního Národního shromáždení v rokoch 1918 – 1920, kde bol členom tzv. Slovenského klubu a najviac sa prejavoval v oblasti kultúry a usiloval sa o podporu slovenských kultúrnych inštitúcií a školstva.

Edita Bugalová, riaditeľka Hudobného múzea v Bratislave predstavila Kolíska aj ako hudobníka, výtvarníka, organizátora kultúrneho života a zberateľa. V spolupráci s Dobroslavom Orlom mali výrazný vplyv na formovanie vtedajšieho hudobného života na Slovensku.

Profesor Róbert Letz z Katedry histórie, Pedagogickej fakulty UK v Bratislave sa venoval aktivitám Aloisa Kolíska v Slovenskej lige na Slovensku,  ako pedagóg  chápal dôležitosť školy,  sa angažoval najmä ako predseda jej Školskej matice, ktorá sa venovala zakladaniu a podpore školám na území, kde Slováci žili v menšine a tiež sa angažoval v literárnom odbore Slovenskej ligy.  Pripomenul, že Kolísek inicioval okrem iného aj stavbu pomníka obetiam černovskej tragédie na cintoríne v Černovej i sochu Pavla Orságha Hviezdoslava v Bratislave.

Riaditeľka Záhorského múzea v Skalici Viera Drahošová priblížila Kolískove kontakty v rokoch, keď pôsobil v Hodoníne, so Záhorím a Skalicou, kde veľmi úzko spolupracoval s MUDr. Pavlom Blahom a ThDr. Ľudovítom Okánikom pri organizovaní podujatí, vzdelávaní, zakladaní spolkov na moravsko – slovenskom pomedzí.

Tomáš Gronský z Masarykovho múzea v Hodoníne sa venoval kultúrnym, náboženským a národným aktivitám Aloisa Kolíska počas jeho pôsobenia v Hodoníne v rokoch 1898 – 1918. Jeho byt bol centrom, kde sa vtedy stretávalo mnoho domácich i zahraničných osobností. Konštatoval, že v súčasnosti už nie je zachované ani miesto jeho bydliska, ani budova školy v ktorej vyučoval. Všetci prednášajúci sa zmienili o jeho kontaktoch s Robertom Wiliamom Setom Watsonom britským historikom a publicistom, s ktorým udržiaval priateľský vzťah. Seminár viedol a moderoval Daniel Hupko.

Mnohé poznatky zo života Aloisa Kolíska odzneli aj v plodnej diskusií, ktorej bol venovaný priestor po ukončení I. i II. bloku prednášok. Pre nemožnosť osobne sa zúčastniť seminára prednáška doc. Martina Vašša z Katedry slovenských dejín FF UK v Bratislave – Alois Kolísek a podoby jeho kontaktov so slovenskými umelcami po roku 1919 a prednáška Daniely Kodajovej z Historického ústavu SAV v Bratislave – Záujem Aloisa Kolíska o výskum dejín a kultúry slovenskej spoločnosti, na seminári neodzneli, účastníci aj ďalší záujemcovia si ich budú môcť, ako i prednášky, ktoré na seminári odzneli prečítať v zborníku, ktorý múzeum zo seminára pripravuje vydať.

Po ukončení seminára sa účastníci presunuli na františkánske námestie k pamätníku Aloisa Kolíska, ktorý zhotovil sochár Jozef Pospíšil na náklad Slovenskej ligy, odhalený 17. septembra 1933, na krátke spomienkové stretnutie, kde zaznel krátky príhovor Daniela Hubka a za zvukov hudby bola položená  kytica kvetov, čím bolo podujatie ukončené.

Viac článkov s náboženskou tematikou nájdete v kategórii Svetonázor.

Pošlite nám svoj príbeh s Bohom.