Súčasťou tohtoročného festivalu bude napríklad medzinárodná filmová prehliadka, diskusie, výstavy, divadelné predstavenia či koncerty. Chýbať nebudú Dni otvorených dverí Archívu Ústavu pamäti národa ani Festival slobody pod pyramídou, rovnako tak ani viaceré sprievodné podujatia. Vstup na podujatia je bezplatný.

Kino Lumiére bude patriť prehliadke hraných a dokumentárnych filmov (5. – 8. 11.). Realitu nedemokratických režimov priblížia niektoré hrané filmy, dokumentárna tvorba prinesie na festival aj novinky, ktoré predstavia tvorcovia a historici ÚPN. Dopoludňajšie bloky filmovej prehliadky sú určené pre študentov stredných škôl, večerná časť je pre širokú verejnosť.

Prvý festivalový víkend sa ponesie v divadelnom duchu. V Malej scéne STU bude v sobotu (9. 11.) projekcia záznamu inscenácie Elity, v Štúdiu SND bude uvedený nový dramatický projekt Tatarka. V nedeľu (10. 11.) budú v Malej scéne STU hosťovať Maďarskí hrdinovia – únikové divadlo. V Kostole Klarisky, v koncertnej sieni, sú naplánované dva koncerty (11. a 12. 11.), tretí koncert bude v Slovenskom rozhlase v rámci Festivalu slobody pod pyramídou (13. 11.).

Rádio Devín odvysiela okrem iného rozhlasovú hru Hranica a diskusie o živote mladých pred rokom 1989 a ich účasti na Nežnej revolúcii.

Na Bratislavskom hrade sa 14. novembra uskutoční vernisáž Slovenského národného múzea – Historického múzea a ÚPN Ne/spútaní 89. Výstava je venovaná životu mladých ľudí v závere 80. rokov počas totality, ako aj postaveniu a úlohe Študentského hnutia v Nežnej revolúcii. Prístupná bude do konca mája 2025.

Archív Ústavu pamäti národa na Miletičovej ulici otvorí svoje dvere verejnosti 14. až 15. novembra. Na návštevníkov bude čakať prehliadka depotov archívu, komentovaná výstava pod názvom Hudba pod kontrolou ŠtB či odborné prednášky a diskusie.

V rámci sprievodného programu pozýva ÚPN napríklad na komentovanú prechádzku Od železnej opony k slobode na hrade Devín a v jeho okolí, odhalenie pamätnej tabule obetiam železnej opony v Parku obetí hraničiarov v Petržalke. Festival slobody bude zároveň participovať na projekte Nežné korzo na Námestí nežnej revolúcie. K dispozícii budú tiež viaceré výstavy ÚPN, a to v Pistoriho paláci na Štefánikovej ulici, v Poľskom inštitúte na Námestí SNP a v Univerzitnej knižnici na Ventúrskej ulici.

Program festivalu je k dispozícii na webovej stránke www.festivalslobody.sk.

Ústav pamäti národa ocení v rámci Festivalu slobody ďalšie tri osobnosti

Ústav pamäti národa (ÚPN) ocení v pondelok podvečer ďalšie tri osobnosti. Ocenenie za odpor proti nedemokratickým režimom a boj za obnovu slobody a demokracie udelia bývalým politickým väzňom a veteránom protikomunistického odboja Alojzovi Lenkavskému a Jozefovi Krutému. Cenu za prínos k poznaniu obdobia neslobody a šírenie myšlienok slobody a demokracie si prevezme scenáristka a režisérka Kristina Vlachová. Udelenie Cien ÚPN je súčasťou otvorenia 14. ročníka Festivalu slobody.

Lenkavský sa ešte ako neplnoletý stal členom skupiny, ktorá pripravila a v okolí Spišskej Belej plánovala roznášať letáky, upozorňujúce na neprávosti páchané komunistickým režimom voči cirkvi. Skupina však bola odhalená Štátnou bezpečnosťou a Lenkavský bol pri vypočúvaniach prinútený priznať sa k trestným činom, ktoré nespáchal. Odsúdený bol na trest smrti, ktorý bol v odvolacom konaní zmenený na 15 rokov odňatia slobody. Odpykal si z neho takmer desať rokov.

Krutý ako 17-ročný založil protikomunistickú organizáciu, ktorej úlohou bolo vydávať protištátne letáky, povzbudzujúce veriacich a upozorňujúce hospodárov na nevýhodnosť vstupu do jednotných roľníckych družstiev. Letáky distribuoval v okolí Malaciek, Bratislavy a Kútov. Po zatknutí a vyšetrovaní bol v roku 1952 odsúdený na 15 rokov väzenia a prepadnutie celého majetku za velezradu, keďže podľa obžaloby mal vykonávať špionáž pre americkú spravodajskú službu. Z väzenia bol prepustený 22. apríla 1964.

Vlachová pracovala ako scenáristka vo filmovom štúdiu Barrandov. V roku 1977 odmietla podpísať Antichartu, následkom čoho nemohla pracovať ako scenáristka a do roku 1984 pracovala v nakladateľstvách Orbis a Panorama v redakcii omaľovaniek a vystrihovačiek pre deti. Z redakcie musela odísť, keď sa zistilo, že zadávala prácu režimom prenasledovaným osobám okolo Charty 77. Do roku 1989 pracovala ako korektorka alebo vrátnička na vysokoškolskom internáte. K svojej profesii sa mohla vrátiť až po páde komunistického režimu. Ako scenáristka a televízna režisérka sa dlhodobo zaoberá témami spojenými s vyrovnávaním sa s minulosťou.