“Americké sankcie za posledných šesť rokov pripravili venezuelskú ekonomiku o 350 miliárd dolárov, a teraz je na hraniciach americká “humanitárnu” pomoc za 20 miliónov, a uznaný, ale nezvolený prezident Guaidó tvrdí, že túto spásu vpustí do krajiny najneskôr 23. februára,” komentuje súčasný vývoj Spencerová.
Novinárka dodáva, že podľa denníka The Wall Street Journal Čína vyslala za Guaidóom skupinu svojich diplomatov, aby si ujasnili osud 20 miliárd dolárov, ktoré Peking vo Venezuele investoval.
Čína sa obáva o budúcnosť svojich ropných projektov vo Venezuele a takmer 20 miliárd dolárov v úveroch, ktoré Caracas dlhuje Pekingu. Čínski diplomati sa údajne kvôli tejto otázke v USA stretli aj so zástupcami tímu líder venezeulskej opozície Juan Guaidóa.
“Čína vidí rastúce riziko zmeny režimu a nechce byť na zlej strane,” povedal pre Wall Street Journal R. Evan Ellis, expert na čínske vzťahy v Latinskej Amerike z americkej armádnej vojenskej akadémie. “Aj keď uprednostňujú stabilitu, uvedomujú si, že musia chrániť svoje investície.”
Americký denník ďalej píše, že nové sankcie, ktoré Washington minulý mesiac uvalil na venezuelský ropný priemysel, výrazne zhoršili situáciu prezidenta Madura, keď prerušili “jediný zmysluplný zdroj príjmov a spôsobili ďalší pokles produkcie ropy”.
Ministerstvo zahraničných vecí Číny oficiálne neodpovedalo na žiadosť o prehodnotenie kontaktov s venezuelskou opozíciou. V posledných týždňoch ministerstvo navrhlo, aby sa uskutočnili diskusie a Peking chce, aby jeho ekonomické záujmy boli naďalej rešpektované.