“Moji drahí Američania, som potešený, že vám môžem oznámiť, že som podpísal nariadenie, ktoré stavia Rusko mimo zákon raz a navždy. Za päť minút začneme s bombardovaním (pozn. Ruska).” (Ronald Reagan; vetu predniesol žartom)

“Aby sa zabránilo útoku na USA, Spojené štáty udržujú nepretržite vo vzduchu lietadlá B-52. Každý bombardér nesie bomby o celkovej sile 50 megaton. Je to 16-krát ničivejšia sila, než všetky bomby vybuchnuté v 2. svetovej vojne.” (citát z filmu Dr. Divnoláska alebo Ako som sa naučil nerobiť si starosti a mať rád bombu /USA, 1964/)

Fjodor Ivanovič Ťutčev napísal, že “Rozumom Rusko nepochopíte, metrom nezmeráte. Rusko má osobitný ráz. Pochopíte, až v neho uveríte “. Roku 1939 Winston Churchill dodal: “Rusko je hádanka v húfe záhady obostretej tajomstvom.”

Konečne Samuel P. Huntington v knihe Stret civilizácií, Rusko poníma práve ako samostatnú civilizáciu. Všetko “iné” (z hľadiska Západu/Hollywoodu), tak trochu “tajomné” a “nepochopiteľné” vyvoláva predvídateľné reakcie. Poznáme to inak zo základnej školy. Napríklad akonáhle je spolužiak (metafora pre Rusko) trochu “iný”, potom, ak je slabý, stane sa z neho dievča pre všetko. Ak je však silný, začnú sa ho všetci báť.

Odtiaľto vyplýva, že ak je Rusko (zdanlivo) slabé – smejú sa mu, prípadne na neho útočia, dokonca aj vojensky; Adolf Hitler či Napoleon by asi nenapadli Rusko s tým, že z neho potom budú utekať. Nevyšlo im to. Kedykoľvek, ale Rusko posilní, vyvstane obraz ruského medveďa, ktorý sa sápe do Európy. Aká je však realita?

Letmo pripomíname historickú reáliu (nejde o fikciu), a síce inváziu 14 štátov do Ruska v rokoch 1918-1920. Možno sa o nej dočítať, napr. v knihe Veľké sprisahanie od Michaela Sayers a Alberta E. Kahna, ktorá v anglickom origináli ako The Great Conspiracy Against Russia bola vydaná v New Yorku roku 1946. Ak sa teda donekonečna pripomína operácia Dunaj (1968), prečo sa mlčí o oných 14 štátoch (medzi nimi bol kontingent československých légií), ktoré v Rusku vykonávali bojové operácie?

“Je lepšie nikoho (rozumej Rusko) do kúta netlačiť” (Vladimír Putin)

Vladimír Putin vo filme “Putin” formuloval varovanie, že je nebezpečné zaháňať kohokoľvek do kúta. Subjekt zahnaný do kúta môže reagovať jediným spôsobom – útokom. Z výroku ruského prezidenta plynie posolstvo, že ak sa bude stupňovať protiruská nálada (rusofóbia) živená západnými politikmi a filmovou propagandou, dobre to zrejme neskončí. Neskončí to dobre pre nikoho. Je veľmi zaujímavé, že toto si uvedomil americký kinematograf, ktorý v 60. rokoch predstavil dva zaujímavé filmy, ktoré je možné zhliadnuť prinajmenšom na kanále YouTube.

Obe snímky sú inšpirované knihou Hermana Kahna “Premýšľanie o neuveriteľnom”. U nás vyšla publikácia v Našom vojsku roku 1966. Anglický originál “Thinking about the Unthinkable” vydalo nakladateľstvo Weidenfeld and Nicolson v Londýne roku 1962. Kahnova kniha je hlavne analýzou, ako by mohol vyzerať jadrový konflikt medzi USA a ZSSR (Ruskom).

Dnes vidíme, že je v korelácii medzi vojenským plánovaním a metaforou, už vo filme “Putin” použil Vladimír Vladimirovič: “Išiel som po schodoch dole. Zbadal som krysu, začal som ju naháňať. Zahnal som ju do akéhosi kúta. Potkan sa však otočil a rozbehol sa za mnou. Viac ako to: Skákal z poschodia na poschodie, ako sa mi snažil skočiť na hlavu. “Tento osobný zážitok z Putinovho detstva má ilustrovať, že subjekt, ktorý je nútený sa brániť, nakoniec prejde do útoku… (Posilňovanie averzie proti Rusku môže mať pre západ negatívne dôsledky)

Kahnova kniha inšpirovala Hollywood, ktorý natočil už tri klasické snímky, ktoré stojí za to vidieť. Sú nimi: Dr. Divnoláska alebo Ako som sa naučil nerobiť si starosti a mať rád bombu (Dr. Strangelove/USA, 1964), ďalej Zlyhanie vylúčené (Fail-Safe/USA, 1964) a Deň potom (The Day After/USA, 1983). Všetky tri snímky ukazujú, že séria nedorozumení, omylov a chýb môže spustiť ničivý jadrový konflikt, ktorý jednak nepôjde odvolať, a ktorého následky môžu byť po druhé pre ľudstvo zničujúce.

Vladimír Putin v posledných rokoch, nielen, že varuje pred tým, aby sa zaháňali vybrané štáty do kúta (Rusko), varuje tiež pred tým, čo zreteľne vyplýva z práve citovaných amerických filmových titulov, totiž, že osudové vojenské zlyhanie zďaleka nie je vylúčené, môže vyústiť z nekompetentných rozhodnutí, tzn. jadrový konflikt.

Nekompetencia “(ľudský faktor)” je zrejme fenomén, ktorý môže politický glóbus Zeme zmeniť  v rádioaktívnu púšť. Tento komplex súvislostí Putin zhrnul do vety “Počúvajte nás teraz (послушайте сейчас)”, už predniesol v marci 2018 vo svojej reči Federálnemu zhromaždeniu Ruskej federácie. Putin vtedy predstavil nové ruské zbrane. Stále tu jasne vidíme úvahy o tom, že zahnaný subjekt do kúta sa bude brániť. Ak sa budú brániť Rusi, zubami, nechtami to rozhodne nebude.

“[…] Keby sme dokázali zorganizovať masívny útok (na Rusov), na všetky ich letiská a raketové sily, mali by sme jedinečnú možnosť nachytať ich so stiahnutými nohavicami…” (Generál Buck Turgidson vo filme Dr. Divnoláska)

Vo filme Dr. Divnoláska alebo Ako som sa naučil nerobiť si starosti a mať rád bombu, sa zblázni veliteľ burpelsonskej leteckej základne brigádny generál, Jak D. Ripper, (pozn. Umelecké narážka na slávneho Jacka Rozparovača). Tento, čiastočne satirický film, daroval Vladimirovi Putinovi režisér Oliver Stone na DVD, bolo to počas jeho reportáže s Putinom (Svet podľa Putina/The Putin Interviews/USA, 2017/).

Filmový veliteľ základne na základe svojej psychotickej protiruskej mánie dôjde k bludnému presvedčeniu, že USA je vo vojne so ZSSR (Ruskom). Využije nedokonalosti amerického systému riadenia, obíde všetky vyššie stojace šarže a nariadi bombardérom 842 eskadry, aby vzlietli zhodiť jadrový “náklad” na sovietske ciele. Medzitým sa zabarikáduje vo svojej pracovni a ochrane základne nariadi, aby strieľala na všetko živé, čo sa priblíži na vzdialenosť 200 metrov. Rusi sú totiž podľa Rippera schopní prísť aj v amerických uniformách a hovoriť ako Američania.

Medzitým prezident USA (v podaní slávneho Petra Sellersa, pamätáte na komisára Clouseaua?) je informovaný, že lietadlá sa už nejdú technicky odvolať. Do Pentagonu je povolaný sovietsky veľvyslanec; ambasádor Alexej Sadesky, US prezident, Merkin Muffley, všetci prítomní generáli sa snažia nájsť riešenie situácie. Američania sa horúcou linkou spoja s predstaviteľom ZSSR. Sú pripravení poskytnúť Sovietom informácie, ako americké lietadlá zostreliť.

Ripper sa nakoniec zastrelí, všetky lietadlá, až na jedno, sa podarí odvolať. Jednému bombardérovi sa podarí na ZSSR zhodiť bombu. Spúšťa sa sovietska automatická zbraň jadrovej odplaty. Na záver filmu vidíme jadrový výbuch, do ktorého znie pesnička stále žijúcej britskej speváckej legendy Very Lynn (má viac ako 100 rokov) – “Kým sa nezídeme (Till We Meet Again)”.

Film Dr. Divnoláska (postava Divnoláska je bývalý nacista, teraz poradca Pentagónu) ako aj film Zlyhanie vylúčené, sú inšpirované knihou Petra Bryanta “Rudý poplach” (Red Alert), ktorá vyšla vo Veľkej Británii v roku 1958. Námet vychádza čiastočne zo skutočnej udalosti. Fiktívnu postavu brigádneho generála Rippera inšpiroval totiž skutočný minister obrany USA, ktorý regulárne zošalel, a ktorý ešte v nemocnici kričal, že Rusi prichádzajú a sú všade: “The Russians are coming. The Russians are coming. They are right around. I’ve seen Russian soldiers.” James Forrestal ukončil svoj život tak, že vyskočil z okna!

“Rusi sú zlí tým, že vôbec sú” (film Fail-Safe)

Film Fail-Safe, čiže Zlyhanie vylúčené, je vlastne o tom istom, o čom rozpráva film Dr. Divnoláska, okrem začiatku a záveru. V Zlyhanie vylúčené sa jedno US lietadlo nepodarí odvolať, to potom zhodí jadrovú bombu na Moskvu.

Americký prezident, tentoraz v podaní herca Henryho Fonda (herec kedysi navštívil Karlovarský festival) sa v rámci “ospravedlnenia” Sovietom rozhodne zhodiť vlastnú americkú jadrovú bombu na mesto New York, to aby Sovieti videli, že sa Američania pomýlili a v skutočnosti nepodnikajú plánovaný útok na ZSSR. Nechcú vyvolať 3. svetovú vojnu a je im to všetko veľmi “ľúto”.

Film Fail-Safe začína ešte neuveriteľnejšie, než film Dr. Divnoláska. Tu odkazujeme na varovanie Vladimíra Putina o neschopnosti. Vo Fail-Safe sa na začiatku pomýli výpočtový stroj. Chyba v počítači je zároveň aj to, o čom píše Herman Kahn, (pozri vyššie). Kahn bohužiaľ ešte dodáva, že keď k takejto chybe dôjde, chybujíca strana bude zvažovať, že nezostáva iné, než zasypať protivníka zvyškom jadrového arzenálu, aby sa tým minimalizovali škody z jadrovej odvety.

Oba filmy opisujú ťažké úvahy a debaty, ako sa vyvarovať po zlyhaní ešte väčšej katastrofy. Zlyhanie vylúčené (Fail-Safe) je o niečo viac filozofujúci o živote a smrti, jadrovom konflikte, než predsa len satiricky koncipovaná snímka Dr. Divnoláska alebo Ako som sa naučil nerobiť si starosti a mať rád bombu.

“[…] riskovalo by USA zničenie Chicaga kvôli záchrane Hamburgu? […] Čo sa to deje so svetom? Hlúposti. Hlúposť vždy nakoniec zvíťazí… Ochráni NATO svojich spojencov, keď neochránilo Poliakov, Čechov či Maďarov od komunizmu? Amerika nehodí bombu na Rusov, aby ochránila Nemcov…” (citát z filmu Deň potom/USA, 1983)

Tretí film – Deň potom (The Day After) z roku 1983 zachytáva Kansas City a niekoľko fariem blízko raketových síl s raketami Minuteman (blízko Whiteman AFB). Film opisuje, že nedorozumenie v Európe môže vyprovokovať jadrovú výmenu medzi USA a ZSSR (Ruskom). Tento film sa neodvažuje jasne povedať, kto filmovú, tretiu svetovú začal. Ukazuje na osudoch ľudí, ktorí prežili jadrový konflikt – na ktorom je neuveriteľné to, že 3. svetová vojna by mohla trvať len cca 2 hodiny, zatiaľ, čo jej vplyv je minimálne 100 rokov (pozri úvaha o kobaltu G vo filme Fail-Safe) – nezmyselnosť akejkoľvek nenávisti a xenofóbie (rusofóbie).

Film Deň potom hlavne špekuluje o tom, že v prípade jadrovej vojny si to odnesie Európa, ktorej nikto nepomôže. Toto je veľmi aktuálna úvaha aj dnes, a síce vzhľadom na rastúce napätie medzi NATO a Ruskou federáciou (kumulácia zbraňových systémov NATO v Pobaltí, Poľsku či Rumunsku).

Pre milovníkov filmu dodáme, že vo filme Fail-Safe hral úlohu tlmočníka Larry Hagman, ktorého si pamätáme z ponovembrového vysielania amerického seriálu Dallas (úloha J. R. Ewinga). Vo filme Deň potom, si úlohy strihli tiež Steve Guttenberg (študent Klein); John Lithgow (prof. Huxley). Prvého si pamätáme z Policajnej akadémie, druhého zo seriálu Takí normálni mimozemšťania…

Na záver:

Spojené štáty sa rozhodli v tomto roku (2019) pozastaviť dodržiavanie svojich záväzkov vyplývajúcich z dohody o obmedzení balistických rakiet s plochou dráhou letu stredného a krátkeho doletu (rusky ДРСМД, anglicky INF Treaty), ktoré môžu niesť jadrové hlavice. Rusko sa vzápätí odhodlalo k tomu istému kroku. Američania a ZSSR sa pritom o moratóriu dohodli v roku 1987 vo Washingtone. Krach tejto zmluvy umožňuje vznik jadrového konfliktu spôsobom, ktorý opisuje americký film The Day After (Deň potom).

Miesto, aby ČT a ostatné televízie pripomínali vydarené americké filmy proti vojnám, radšej nám v Česku ukazujú nórsky seriál o fiktívnej ruskej invázii Okupácia (Okkuper/Nórsko, 2015). Británia zase straší občanov polodokumentárnym filmom o začiatku tretej svetovej vojny vyprovokovanej Ruskou federáciou: “Tretia svetová vojna – vnútri generálneho štábu” (World War Three: Inside The War Room/Veľká Británia, 2016).

Neuveriteľné je, že medzi hercami sú bývalí politici. Tým fiktívne dokument dostáva nádych falošnej autentickosti. Nezostáva iné, než veriť, že sa diváci zoznámia so staršími americkými a britskými snímkami, ktoré kedysi prispeli k zníženiu mezinárodnopolitického tlaku. Je prakticky hodné poľutovania, že dnes filmová produkcia aj Hollywood točí filmy deštruktívne, akoby pripravujúce ľudí psychologicky na konflikt. Kto má náladu opačnú, odporúčame krásnu knihu Raya Bradburyho – “Marťanská kronika”…

“Riskovali by sme totálnu vojnu, keby ZSSR napadol Európu? […] Aký by bol postoj Európanov k ‘obmedzenej’ nukleárnej (či veľkej konvenčnej) vojny na ich území? (str. 22) […] Je US prezident ochotný riskovať zničenie New Yorku pri obrane Paríža, Londýna …? “(Herman Kahn, Premýšľanie o neuveriteľnom)