USA potrebujú mladšieho partnera v Perzskom zálive

Rijád 8. mája 2023 (HSP/indianpunchline/Foto:Facebook)

Bidenova administratíva je v presvedčivej nálade a neberie “nie” ako odpoveď. Poradca pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan vo štvrtok na konferencii think tanku vo Washingtone prezradil, že navrhol vycestovať v sobotu do Saudskej Arábie na rozhovory s jej lídrami, píše významný indický medzinárodný pozorovateľ, bývalý veľvyslanec M. K. Bhadrakumar

Denník saudskoarabského establišmentu Asharq al-Awsat s odvolaním sa na agentúru Bloomberg uviedol, že Sullivana bude nasledovať minister zahraničných vecí Antony Blinken “v novom znamení odhodlania americkej administratívy upevniť vzťahy s kráľovstvom”.

Sullivan medzitým prezradil, že do Saudskej Arábie sa chystajú aj zástupcovia Indie a Spojených arabských emirátov, aby diskutovali o “nových oblastiach spolupráce medzi Naí Dillí a Perzským zálivom, ako aj Spojenými štátmi a zvyškom regiónu”. V podstate tvrdil, že stojí na čele iniciatívy Bieleho domu na obnovenie stratégie Washingtonu v Perzskom zálive.

Sullivan vie vytvárať mylné predstavy a nič nenasvedčuje tomu, že by Dillí o tejto iniciatíve Bieleho domu na začlenenie Indie do stratégie Bidenovej administratívy v Perzskom zálive vôbec vedelo.

Zaujímavé je načasovanie Sullivanovho odhalenia; prišlo krátko po indicko-iránskych konzultáciách v Teheráne a v predvečer stretnutia na úrovni ministrov zahraničných vecí Šanghajskej organizácie pre spoluprácu, ktoré sa uskutoční 3. – 4. mája v Naí Dillí.

V súvislosti s formálnym vstupom Iránu za člena Šanghajskej organizácie pre spoluprácu (ŠOS) na samite v Indii 3. – 4. júla sa v Naí Dillí obnovil záujem o oživenie indicko-iránskej hospodárskej spolupráce.

Vo vyhlásení iránskeho ministerstva zahraničných vecí sa uvádza, že indický poradca pre národnú bezpečnosť Adžit Doval, ktorý minulý týždeň navštívil Teherán, “zdôraznil potrebu zaviesť plán spolupráce medzi oboma národmi v rámci dlhodobého partnerstva”; usiloval sa o skoré zasadnutie spoločnej hospodárskej komisie v Teheráne, aby “dodal vzťahom nový impulz”; a “vymenil si názory na spoločnú prácu Iránu a Indie v Čabaháre, bilaterálne bankové otázky, rokovania o zrušení sankcií a regionálne otázky”.

Dovalov náprotivok, iránsky poradca pre národnú bezpečnosť Ali Shamkhani, údajne navrhol, aby uskutočňovanie bilaterálneho obchodu v národných menách “pomohlo obom krajinám dosiahnuť ich hospodárske ciele”, zatiaľ čo prezident Ebrahim Raisi zdôraznil, že posilnené iránsko-indické hospodárske partnerstvo umožní obom krajinám zohrávať väčšiu úlohu v novom svetovom poriadku.

Nie je prekvapením, že Washington pociťuje znepokojenie nad tým, že India posilňuje svoje väzby s Iránom v čase, keď saudsko-iránske detente posilnilo regionálne postavenie Teheránu a regionálna bezpečnosť v oblasti Perzského zálivu sa fenomenálne mení.

Sullivan si bol rovnako dobre vedomý toho, že v čase, keď hovoril vo Washingtone, ministri zahraničných vecí Ruska a Číny – Sergej Lavrov a Čchin Gang – smerovali do Naí Dillí, aby sa 4. – 5. mája zúčastnili na ministerskej schôdzke ŠOS.

ŠOS sa v začiatkoch jej existencie prezývala “ázijské NATO”. Tento predpoklad sa ukázal ako nesprávny a v skutočnosti sa pôvodné NATO so sídlom v Bruseli teraz samo sťahuje do Ázie. V dôsledku toho sa program ŠOS pripravuje na hlbšiu koordináciu zahraničnej politiky s cieľom čeliť pokusom Západu o ovládnutie ázijskej mocenskej dynamiky.

Pre Rusko a Čínu význam ŠOS ako regionálnej bezpečnostnej organizácie prudko vzrástol. Qin Gang vo svojom prejave na ministerskej schôdzi ŠOS predniesol päťbodový návrh, v ktorom dal prednosť koncepcii dodržiavania strategickej autonómie, solidarity a vzájomnej dôvery, bezpečnostnej spolupráce, podpory vzájomne prepojeného rozvoja atď.

Čínske ministerstvo zahraničných vecí v piatok pri zhrnutí konsenzu na ministerskej schôdzke ŠOS zdôraznilo, že “všetky zúčastnené strany… sa dohodli na pokroku v spolupráci v oblastiach, ako je doprava, energetika, financie, investície, voľný obchod a digitálna ekonomika, a okrem iného na podpore regionálnej prepojenosti”.

Z hľadiska bezpečnosti v Perzskom zálive sa Bahrajn, Kuvajt a Spojené arabské emiráty chystajú pripojiť k úsiliu o spoluprácu pod vedením ŠOS ako partneri v dialógu (spolu so Saudskou Arábiou). Je zrejmé, že USA sú nervózne z toho, že ŠOS sa chystá zvlhčiť svoje nohy vo vodách Perzského zálivu na ďalšej ceste, ktorá ju môže zaviesť do Afriky.

Tradičný prístup USA spočíval vo vyvolávaní iranofóbie s cieľom zmobilizovať štáty Perzského zálivu, ale tento trik už nebude fungovať. Štáty Perzského zálivu neustále rozširujú svoju strategickú autonómiu a uskutočňujú nezávislú zahraničnú politiku s cieľom presadzovať svoje národné záujmy a podporovať mier a zmierenie v regióne.

Pravdepodobne sa zdá, že sa snažia vylúčiť Washington zo svojich regionálnych procesov na riešenie rozdielov a zmierenie rozporov v medzištátnych vzťahoch. Nedostatok dôvery medzi Saudskou Arábiou a USA je citeľný. Saudská Arábia a Spojené arabské emiráty v skutočnosti ignorovali protesty USA v súvislosti s normalizáciou a angažovanosťou vo vzťahu k Asadovej vláde v Sýrii. Preto sa všeobecne očakáva, že návrat Sýrie do Ligy arabských štátov je možný ešte pred jej nadchádzajúcim samitom, ktorý sa uskutoční 19. mája v Rijáde.

Ministri zahraničných vecí Sýrie, Saudskej Arábie, Jordánska, Egypta a Iraku v pondelok po stretnutí v Ammáne v spoločnom vyhlásení opäť uviedli, že väzby s Damaskom budú nadviazané na vojenskej a bezpečnostnej úrovni s cieľom “riešiť bezpečnostné výzvy”. Vo vyhlásení vyzvali na ukončenie “zahraničného zasahovania do sýrskych vnútorných záležitostí” a zaviazali sa “podporiť Sýriu a jej inštitúcie pri zavádzaní kontroly nad celým jej územím a nastolení právneho štátu” – de facto sa usilujú o dovolenku americkej okupácie tretiny sýrskeho územia!

Predtým sa Rijád v bilaterálnom saudsko-sýrskom vyhlásení na úrovni ministrov zahraničných vecí zhodol na potrebe “podporiť inštitúcie sýrskeho štátu, aby rozšírili svoju kontrolu nad jeho územím s cieľom ukončiť prítomnosť ozbrojených milícií a vonkajšie zasahovanie do vnútorných záležitostí Sýrie”.

Je celkom zrejmé, že Bidenova administratíva je v panike. Bidenova administratíva zrejme odhaduje, že vzhľadom na obavy Indie z rozširovania čínskeho vplyvu v oblasti Indického oceánu by bola ideálnym partnerom – a ďalšou výhodou je, samozrejme, to, že India môže do kalkulácie zapojiť aj svoj rastúci vplyv v oblasti Perzského zálivu. USA sa pred dvoma rokmi pokúsili vytvoriť štvoricu podobnú štvorici (I2U2), ktorá by zahŕňala Indiu, Izrael a SAE. Ukázalo sa však, že sa to nepodarilo kvôli stroskotaniu Abrahámskej dohody.

Nakoľko sa bude chcieť Naí Dillí zapojiť do Sullivanovej misie ako mladší partner, sa ešte len uvidí. India nepotrebuje žiadnu americkú pomoc na presadzovanie svojich záujmov v oblasti Perzského zálivu. Vzťahy so štátmi Perzského zálivu sa v posledných rokoch pod Módího vedením dramaticky posilnili. Investície SAE v Indii sa minulý rok dotkli najvyššej úrovne 12 miliárd dolárov.

Vzhľadom na to, že o necelé dva mesiace sa má uskutočniť samit ŠOS, bolo by matkou všetkých irónií, keby sa India spojila s Bidenovým Bielym domom v našom širokom susedstve. Z ministerskej schôdzky ŠOS možno vyvodiť záver, že vzťahy medzi Indiou a Čínou získajú v dohľadnej dobe predvídateľnosť a stabilitu a obnovenie bilaterálnej spolupráce sa môže stať možným.