Peking dlhodobo zameriava propagandu na Európsku úniu, snaží sa podkopať transatlantickú jednotu a presadzovať pohľad Pekingu na svetové záležitosti, uviedla Ivana Karásková, česká akademička a odborníčka na zahraničný vplyv, ktorá radí podpredsedníčke Európskej komisie Věre Jourovej.

Od roku 2019 sa však prístup Číny k EÚ “pritvrdzuje”, keďže zvyšuje priamu propagandu prostredníctvom tzv. diplomatov vlčích bojovníkov; ako aj skryté financovanie think tankov, akademických inštitúcií a neziskových organizácií, uviedla. A krajiny EÚ, najmä mimo východnej Európy, si rozsah týchto operácií neuvedomujú alebo nechcú vidieť, dodala Karásková.

“V niektorých krajinách je povedomie o čínskych vplyvových operáciách vysoké, pretože majú za sebou históriu akcií podporovaných Ruskom. Inde to úplne popierajú,” povedala. “Z hľadiska informovanosti je to veľmi nerovnomerné. V niektorých krajinách sa o tom vôbec nediskutuje.”

Na otázku, ktoré časti kontinentu sú najviac v nevedomosti o čínskom vplyve, dodala: “Celá západná Európa sa nepozerá. A pritom sú prípady, ktoré sú také očividné.”

Ako jeden z najotvorenejších príkladov čínskych pokusov ovplyvňovať európsku verejnú mienku Karásková uviedla prípad dvoch komerčných rozhlasových staníc v Českej republike, ktoré pravidelne dostávali obsah vrátane vopred napísaných scenárov od štátneho vysielateľa China Radio International.

Obsah sa používal na 30-minútové relácie so zdanlivo neškodným obsahom, ktorý však odrážal čínske štátne stanoviská k témam, ako je Taiwan, samosprávny ostrov, ktorý Peking považuje za svoj.

Viac ako tisíc epizód programu bolo odvysielaných bez toho, aby stanice zverejnili svoje prepojenie na China Radio International. Až keď boli riaditelia rozhlasových staníc v apríli po zverejnení výskumnej správy, ktorej autorkou bola Karásková, konfrontovaní, v tichosti prestali segment vysielať.

Na otázku o spolupráci sa Miroslav Pýcha, generálny riaditeľ rozhlasových staníc HEY a COLOR, ohradil proti myšlienke, že jeho stanice pumpovali čínsku propagandu, a povedal, že vysielajú “úplne nepolitické témy”.

Archív rozhlasu neobsahuje žiadne epizódy predmetného programu po začiatku apríla. Pýcha odmietol povedať, či boli relácie zrušené, a dodal: “V súčasnosti rokujeme o tom, kedy a ako bude relácia pokračovať, tak ako to bolo v minulosti.” Zároveň kritizoval správu Karáskovej, podľa ktorej vychádzala z “chybných predpokladov”.

“Bez toho, aby sme dostali priestor na vysvetlenie, sme boli škandalózne označení za ‘chápadlá čínskej propagandy v éteri’ napriek tomu, že sme apolitické hudobné rádio,” dodal.

Karásková s tým nesúhlasila. “Nebola to priama propaganda v tom zmysle, že by hovorili, že [čínsky prezident] Si Ťin-pching je najlepší vodca na svete. Ale obrovské množstvo epizód chválilo ČKS,” povedala s odkazom na Komunistickú stranu Číny.

Vplyv “rastúcej huby”

Varovanie Karáskovej prichádza v čase, keď sa Európska komisia pripravuje na predstavenie balíka právnych predpisov na “obranu demokracie”, ktorého cieľom je bojovať proti zahraničným pokusom o podkopávanie demokracie a záujmov EÚ.

Predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová vo svojom prejave o stave Európskej únie v roku 2022 poukázala na príklad Slobodnej univerzity v Amsterdame, ktorá minulý rok po vyšetrovaní prerušila tok čínskeho financovania, ako na príklad toho, ako Čína tajne pracuje na formovaní verejnej mienky.

V rámci tohto balíka má Komisia predstaviť návrh zákona, ktorý by prinútil organizácie v celej EÚ zverejniť, ktoré externé krajiny ich financujú.

Hoci Spojené štáty majú svoj zákon o registrácii zahraničných agentov (FARA) a Austrália svoj zákon o schéme transparentnosti v oblasti zahraničného vplyvu (FITSA), európsky plán, ktorý sa predbežne nazýva zákon o transparentnosti, je podľa viacerých predstaviteľov EÚ, ako aj odborníkov, ktorí videli posledné verzie plánu a ktorí si neželali byť menovaní, aby mohli slobodne diskutovať o internej práci, užšie vymedzený.

Európsky zákon by sa zameriaval skôr na organizácie než na jednotlivcov a predpokladá nedefinovanú administratívnu pokutu pre každú, ktorá neoznámi zdroj svojich príjmov.

Neziskové skupiny však návrh ostro kritizovali a tvrdili, že by umožnil lídrom, ako je maďarský premiér Viktor Orbán, potláčať prodemokratické organizácie (z ktorých mnohé sú financované z USA), pričom by povzbudil autokratov, aby podobné zákony využívali na potláčanie disentu v zahraničí.

V Gruzínsku začiatkom tohto roka vypukli protesty proti vlastnému zákonu o zahraničných agentoch – podľa skupín je to ďalší príklad toho, že Európa by mala v otázke zahraničného zasahovania postupovať opatrne.

Karásková však reagovala, že autokratické krajiny nebudú čakať na povolenie Európy na potláčanie zahraničných zdrojov financovania – a že EÚ čelí rastúcej výzve v súvislosti s nezistenými vplyvovými operáciami.

“Sme svedkami toho, že mimovládne organizácie a think-tanky s čínskym financovaním rastú ako huby po daždi,” povedala.

Okrem toho, že Peking vynakladá viac prostriedkov na formovanie diskurzu EÚ, zjavne čoraz viac spája sily s ruskými aktérmi, aby presadzoval tézy priaznivé pre Moskvu aj Peking – napríklad citovaním čínskych zdrojov v ruských štátnych médiách a naopak.

Na otázku, či hrozí, že EÚ umlčí alternatívne názory, Karásková odpovedala, že verejnosť by mala mať slobodný prístup k rôznym zdrojom, ale mala by tiež vedieť, ako sú tieto názory financované.

“Európa je skutočne otvorená. Je čas nezatvárať, ale osvetliť, kam finančné toky skutočne smerujú a na aký účel,” povedala.