„Mnohé deti sa dostanú do obdobia, že liečbu nepotrebujú a nemajú žiadne prejavy astmy. Ale dopredu nevieme povedať, u ktorých detí to vieme dosiahnuť, a ktoré si budú vyžadovať celoživotnú liečbu,“ spresnila.

Jedným z faktorov vzniku alergickej astmy je genetika. „Ak je rodič astmatik, to riziko je vyššie,“ upozornila lekárka. „Ak malo dieťa v prvom roku života nejaké alergické prejavy, napríklad atopický ekzém, tak pravdepodobnosť, že bude mať astmu, je tiež vyššia,“ spresnila.

Ako dodala, predpokladom vzniku astmy u dieťaťa je aj pískanie v prieduškách počas respiračných infekcií v prvých rokoch života a tiež, ak má pacient potvrdenú alergiu na inhalačné alergény.

Odborníčka upozornila, že ak sa alergia v zmysle alergickej nádchy začne prejavovať, veľmi dôležité je identifikovať alergén a nastaviť alergénovú imunoterapiu. „Je to liečba, pri ktorej sa ten alergén podáva v malom množstve, aby si naň organizmus zvykol a nevyvolal výraznejšiu reakciu,“ vysvetlila.

Pokiaľ pacient dobre odpovedá na bežnú liečbu inhalačnými kortikoidmi, môže alergickú astmu sledovať aj alergológ. Pneumologické vyšetrenie je podľa Rennerovej potrebné, ak liečba nepostačuje. „Vtedy potrebujeme pátrať, či pacient nemá aj iné ochorenie respiračného systému,“ dodala s tým, že ťažké prípady astmy, ktoré vyžadujú biologickú liečbu, sa u detí liečia na vybraných pneumologických a alergologických pracoviskách.

Alergické prejavy sa od bežnej virózy líšia tým, že sa opakujú. Lekárka upozornila, že rodičia sa často aj pri bežných virózach snažia uponáhľať liečenie. „Často je problémom nadužívanie rôznych sirupov na potlačenie kašľa, zriedenie hlienov, ale treba si uvedomiť, že kašeľ je obranným mechanizmom, ktorý má očisťovaciu schopnosť,“ spresnila.

Deťom do dvoch rokov by sa podľa nej takéto lieky ani nemali dávať. „Pristupujeme k tomu len vtedy, keď je kašeľ úporný, obmedzujúci a zaťažujúci, nemalo by sa to robiť paušálne,“ konštatovala Rennerová.

V tejto súvislosti upozornila aj na opačné správanie sa rodičov, ktorí zvyknú dlhodobú liečbu chronických respiračných ochorení svojich detí vysadiť. „Majú kortikofóbiu a neuvedomujú si, že neliečené dieťa s astmou môže mať napríklad horší priebeh infekcie, alebo infekcia môže vyvolať prejavy astmy,“ uzavrela lekárka.