Úlohy sa otočili: komunistická Čína chce voľný trh, kapitalistický Západ si svoje trhy chce chrániť

Bratislava 5. júla 2018 (HSP/Foto: Ivan Lehotský)

V bratislavskom nákupnom centre Bory Mall sa pod záštitou veľvyslanectva Čínskej ľudovej republiky koná výstava výsledkov spolupráce Číny a krajín strednej a východnej Európy. Počas slávnostného otvorenia tejto výstavy nám poskytol rozhovor jeho excelencia veľvyslanec Čínskej ľudovej republiky na Slovensku, pán Lin Lin

Ekonomický rast Čínskej ľudovej republiky v uplynulých desaťročiach je naozaj impozantný a nevídaný. V čom spočíva jeho tajomstvo?

Je to najmä vďaka politike čínskej vlády. Od roku 1978 sme naštartovali reformy, snažili sme sa učiť od ostatných krajín, najmä tých vyspelých, napríklad európskych, ale aj od Japonska či Spojených štátov. Učiť sa z ich skúseností, poučiť sa z ich chýb, učiť sa zručnostiam a technológiám. Myslím si, že my Číňania sme veľmi učenliví. A sme tiež ľudia, ktorí sú zvyknutí tvrdo pracovať. Výsledkom týchto skúseností, ktoré sme získali na Západe, a usilovnej práce boli nové smery rozvoja našej krajiny. Tu vidím jeden z hlavných zdrojov búrlivého rozvoja Číny.

Na tejto výstave je spomínané partnerstvo 16 + 1, teda medzi Čínou a krajinami strednej a východnej Európy. Prečo nie napríklad Čína plus EÚ, prečo práve východoeurópska šestnástka?

Vnímame to tak, že tých 16 východoeurópskych a stredoeurópskych krajín, to je nová časť Európy, ktorá je v rámci EÚ relatívne menej rozvinutá, než tá západná časť. Preto vidíme u týchto krajín viac podobností s Čínou, pokiaľ ide o fázu rozvoja. A to je tiež dôvod, prečo tu vidíme určité možnosti spolupráce, iné než v prípade západoeurópskych krajín. Preto považujeme za dobrý nápad rozvíjať túto spoluprácu, ktorá môže byť vhodným doplnením našej spolupráce so západoeurópskymi krajinami. Cez túto platformu sme v uplynulých šiestich rokoch dosiahli dosť veľa úspechov, hovorí o tom aj táto výstava.

Čo si myslíte o vytvorení globálneho euroázijského ekonomického priestoru? Je toto Váš cieľ?

Áno, dá sa to tak povedať. V dôsledku vývoja a globalizácie sa svet stal „malou dedinou“, kde sú všetci navzájom od seba do určitej miery závislí. Už nie je možné sa vrátiť do stavu, keď boli ekonomiky izolované, ako tomu bolo pred tridsiatimi alebo štyridsiatimi rokmi. My v Číne veríme, že ďalší rozvoj bude možné dosiahnuť len väčším vzájomným prepojením s ostatnými časťami sveta. Preto by sme radi čoraz viac rozširovali našu spoluprácu s európskymi krajinami, s USA, s ostatnými ázijskými krajinami, ale tiež s našimi priateľmi v Afrike. Snažíme sa zdieľať našu skúsenosť s rozvojom s ostatnými, najmä s inými rozvíjajúcimi sa krajinami. Veríme, že môžeme významne prispieť k ekonomickému rozvoju sveta prostredníctvom spolupráce s ostatnými krajinami. Preto v druhej polovici roka 2013 čínsky prezident predložil iniciatívu s názvom Pásmo a Cesta (alebo aj Nová hodvábna cesta – One Belt One Road) pre oblasť vzájomnej spolupráce najmä s Európou, hoci to je otvorený program, ktorého sa môžu zúčastniť aj iné krajiny, napríklad z Južnej Ameriky či Afriky.

Dnes sa Čína pomaly stáva svetovou ekonomikou číslo jedna. Začínate aj sami seba vnímať ako ekonomického lídra sveta?

Nepozeráme sa na to takto. Nehovoríme o tom, že by sme chceli byť lídrom svetovej ekonomiky, hovoríme, že by sme do nej chceli prispieť naším dielom a hrať čoraz dôležitejšiu rolu prostredníctvom nášho vlastného rozvoja. Je pravdou, že mnohé krajiny sveta očakávajú, že Čína bude hrať hlavnú úlohu aj v súvislosti s tým, že americký prezident Donald Trump deklaruje, že pre neho sú prioritou len Spojené štáty. Americké záujmy vždy kladie nad záujmy iných krajín, a to nie je dobré pre medzinárodnú spoluprácu a medzinárodné mechanizmy, ktoré tu existovali po desaťročia. Preto si myslíme, že by sme sa mali spoločne snažiť chrániť jestvujúce mechanizmy medzinárodnej spolupráce, ako je voľný obchod, globalizácia či pravidlá Svetovej obchodnej organizácie.

Akú úlohu vo vašich plánoch hrá Slovensko?

Slovensko je členskou krajinou EÚ, ktorej poloha je veľmi dôležitá. Takže aj v programe Novej hodvábnej cesty môže hrať veľmi dôležitú rolu. Hovoríme s našimi slovenskými priateľmi o tom, aby sme našli spôsob, ako by Slovensko mohlo hrať významnejšiu úlohu v programe voľného obchodu medzi Európou a Čínou. V súčasnosti využívame Slovensko ako jeden z tranzitných bodov v tomto prepojení, ale dúfame, že sa stane vo väčšej miere našou bránou do Európy. O tomto sa rozprávame s našimi priateľmi na Slovensku.

Ktoré sú hlavné projekty, ktoré na Slovensku v najbližších rokoch chcete realizovať?

Nechcem teraz hovoriť detailne o projektoch, ktorých sa zúčastňujeme a chceme zúčastniť, ale dúfame, že cez priame kontakty a stretnutia s lídrami našich dvoch krajín dokážeme urobiť plán spolupráce, ktorá bude plodná. Podporujeme čínskych podnikateľov, aby prichádzali na Slovensko a nachádzali tu investičné príležitosti, a tiež podporujeme slovenských podnikateľov, aby chodili do Číny a hľadali príležitosti pre produkty, ktoré bude možné vyvážať do Číny. Napríklad teraz v novembri sa bude v Šanghaji konať medzinárodný dovozný veľtrh Import Expo (CIIE) a my vyzývame slovenských podnikateľov, aby sa zúčastnili tohto veľtrhu, aby objavili príležitosti na účasť na čínskom trhu.

Jeho excelencia pán Lin Lin vo svojom vyjadrení potvrdil, že Čína chce zintenzívniť svoju prítomnosť v Európe, zvlášť v krajinách východnej a strednej Európy, kde vidí viac príležitostí ako na Západe. Pán Lin nepovedal, že to súvisí aj s tým, že Západ si svoje aktíva a svoje trhy omnoho viac chráni – paradoxne, dnes je to najmä „kapitalistický“ Západ, ktorý sa správa socialisticky, a „komunistická“ Čína, ktorá je hlavným svetovým protagonistom politiky globalizácie a otvoreného trhu.

Pokiaľ ide o obchodnú oblasť, dlhoročné skúsenosti hovoria, že Čína je spoľahlivý, výkonný a perspektívny partner, ktorého na medzinárodnom fóre nemožno prehliadať. V tejto súvislosti nemožno nespomenúť, že Andrej Kiska je zatiaľ jediným z prezidentov Slovenskej republiky, ktorý počas svojho funkčného obdobia nenavštívil Čínu, a zrejme ani nenavštívi, hoci medzi jeho oficiálnymi zahraničnými cestami figurujú politicky či obchodne omnoho menej významné ciele – ako napríklad Čile, Gruzínsko či pobočka firmy ESET v Argentíne.

Ivan Lehotský