Môj profil 
Predplatné
Kancelária ukrajinského prezidenta v noci nadnes na svojom webe zverejnila vyhlásenie, v ktorom informovala o podpísaní tohto zákona. Vo vyhlásení sa zdôrazňuje, že nový zákon posilňuje rolu ukrajinského jazyka vo vzdelávaní.
Návrh zákona však vyvolal obavy a protesty v Maďarsku, Rumunsku, Rusku a Moldavsku, približuje agentúra AP.
Súvisí to najmä s tým, že od septembra 2018 sa deti z národnostných menšín budú vo svojom materinskom jazyku vzdelávať len v materských školách a na prvom stupni základných škôl, pričom paralelne sa budú učiť aj ukrajinčinu.
Od 5. triedy základnej školy bude vyučovanie len v ukrajinčine a jazyk národnostnej menšiny sa môže vyučovať ako nepovinný predmet. V súlade so zákonom od 1. septembra 2020, keď sa skončí prechodné obdobie, bude výučba na druhom stupni škôl a vyšších stupňoch len v ukrajinčine.
Kým maďarské ministerstvo zahraničných vecí označilo zákon za “ranu do chrbta”, rumunský prezident Klaus Iohannis dokonca kvôli nemu zrušil svoju návštevu na Ukrajine a odvolal aj Porošenkovu návštevu v Bukurešti. Rusko zasa vyslovilo obavy, že ukrajinský zákon poškodzuje ústavné práva národnostných menšín na Ukrajine.
Viacerí kritici tvrdia, že ukrajinský zákon o vzdelávaní porušuje základné ľudské i menšinové práva a môže spôsobiť ďalšiu destabilizáciu a fragmentáciu Ukrajiny, pripomenula agentúra RIA Novosti, ktorá poukázala na obavy rusky hovoriacej menšiny, ale aj menšín žijúcich na západe Ukrajiny.
Ukrajinské vedenie všetky tieto obvinenia odmieta. Predseda ukrajinského parlamentu Andrij Parubij prednedávnom podľa agentúry Interfax uviedol, že “teraz sa vo všetkých školách Ukrajiny bude viesť vyučovanie v štátnom jazyku, ako je to v celom európskom priestore a vo všetkých civilizovaných krajinách”. Dodal, že národnostným menšinám bude poskytnutá možnosť vzdelávať sa v materinskom jazyku.
Agentúra Ukrinfom vo svojom analytickom materiáli uviedla, že Ukrajina po ostrej kritike zo zahraničia zaslala spornú časť zákona – článok 7 – na expertízu do Rady Európy. V tomto článku sa totiž píše, že ukrajinský štát bude garantovať vzdelávanie od 5. triedy základnej školy len ukrajinčine.
Šéf maďarskej diplomacie Szijjártó: Ukrajinu bude nový školský zákon bolieť
Maďarsko bude v Európskej únii blokovať všetky kroky, ktoré by pre Ukrajinu v rámci programu Východného partnerstva znamenali pokrok v procese európskej integrácie. Podľa agentúry MTI to dnes vyhlásil maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó po tom, čo ukrajinský prezident Petro Porošenko podpísal kontroverznú novelu školského zákona.
“Ručíme za to, že to Ukrajinu v budúcnosti bude bolieť,” povedal Szijjártó, ktorý je ako člen delegácie premiéra Viktora Orbána na oficiálnej návšteve Singapuru.
Šéf diplomacie dodal, že je hanbou, že prezident Ukrajiny podpísal takýto zákon, ktorý je podľa kritikov namierený voči menšinám.
Ukrajinský parlament spornú novelu obmedzujúcu vyučovanie v menšinových jazykoch schválil 5. septembra. Menšiny žijúce na Ukrajine by podľa nej mali byť po trojročnom prechodnom období zbavené možnosti vzdelávať sa vo svojom rodnom jazyku – s výnimkou materských škôl a prvého stupňa základných škôl.
Novela má dosah na viaceré národnostné menšiny. Odmietavý postoj k nej preto zaujali okrem Maďarska aj Bulharsko či Poľsko. Najväčšou menšinou vo vyše 40-miliónovej Ukrajine sú Rusi (osem miliónov); etnických Rumunov alebo Moldavcov je tam viac ako 400.000.
