Bratislava 19. augusta 2022 (HSP/Foto:Facebook/Naftogaz, Telegram)

Pred týždňom sme uverejnili článok spracovaný na základe analýzy Washington Post, ktorý odhaľuje, že na Ukrajine sa okrem černozeme bojuje aj o nerastné suroviny v hodnote triliónov dolárov. Tematicky naň nadväzuje analýza portálu Strana.ua venovaná energetike

Situácia s ťažbou plynu na Ukrajine je čoraz hmlistejšia

Podľa autorov analýzy šéf spoločnosti Naftohaz Jurij Vitrenko uviedol, že približne 50 % produkcie plynu Ukrajiny sa nachádza vo vojnovej zóne. Predtým varoval, že produkcia plynu na Ukrajine sa zníži. Zďaleka však neuvádzal také radikálne čísla – iba 7-8 %. Pritom bilancia zásobovania krajiny plynom vychádzala z týchto prognóz. A práve preto až do poslednej chvíle nevznikla v odbornom prostredí žiadna zvláštna panika. Koniec koncov, ak ťažba klesne len o 8 %, ešte s rezervou to vykompenzuje zníženie spotreby v dôsledku poklesu priemyslu. Skutočnosť je taká, že nikto nepozná presnú bilanciu zásobovania plynom, môžeme pracovať len so všeobecnými údajmi. Napríklad koľko plynu sa čerpá do podzemných zásobníkov plynu (PZP). Nie je však jasné, koľko plynu tam patrí ukrajinskej Národnej spoločnosti (NAK) a koľko súkromným spoločnostiam či nerezidentom. Po odhaleniach Jurija Vitrenka o tom, že 50 % produkcie sa nachádza vo vojnovej zóne nie je už obraz taký ružový. „V tejto súvislosti výzvy úradov, aby sa zásobili dekami, drevom a krbmi na zimu, nadobudli nový zmysel,” hovorí expert na energetický trh Oleg Popenko.

Prečo je situácia v oblasti domácej ťažby plynu v súčasnosti taká dôležitá?

Predtým, keď sa robili prognózy o tom, koľko plynu Ukrajina potrebuje, odborníci vychádzali z predpokladu, že v dôsledku ruského obsadenia časti ukrajinského územia a zastavenia veľkej časti priemyslu bude krajina potrebovať oveľa menej plynu ako v predchádzajúcich rokoch. Preto sa rátalo s tým, že bude možné prežiť zimu s plynom vlastnej výroby a ak bude potrebné nejaký plyn doviezť, nebude to vôbec veľa. Ak však vezmeme do úvahy údaje, ktoré uviedol Vitrenko, ukazuje sa, že veľmi významná časť vlastnej produkcie plynu Ukrajiny sa nachádza v rizikovej zóne kvôli vojenským operáciám. Portál Strana.ua analyzoval, do akej miery je to pravda a aké je riziko pre ľudí a podniky.

Počítadlo plynu

Portál už predtým písal o alarmujúcich predpovediach mimoriadne komplikovanej vykurovacej sezóny: ľuďom sa odporúča, aby sa zásobili teplým oblečením a dekami, nakúpili drevo a kachle na drevo. Podniky sú tiež v šoku: cena plynu pre firmy sa zvýšila na 41-45 hrivien (1,09 – 1,20 EUR) (aktuálny kurz je 37,5 hrivien za 1 EUR) za meter kubický.

Napriek tomu úrady stále tvrdili, že príprava na zimu je pod kontrolou. Do podzemných zásobníkov sa plánuje prečerpať 19 miliárd kubických metrov plynu, čo by malo byť vzhľadom na pokles spotreby dostatočné. Pokles domácej produkcie plynu bol známy už pred niekoľkými mesiacmi. Jurij Vitrenko predpovedal pokles objemu výroby o 7-8 %. Súkromní výrobcovia odhadovali podobný pokles. Aj po zohľadnení tejto skutočnosti sa však očakávalo, že Ukrajine bude stačiť približne 18 až 19 miliárd m³ plynu.

Podľa odhadov Jurija Korolčuka, analytika z Inštitútu strategických štúdií, spotreba, ktorá v minulých rokoch dosahovala približne 27 miliárd metrov kubických, tento rok klesne na 20 až 22 miliárd. Rovnaké údaje uvádza aj ministerstvo energetiky Ukrajiny.

„Dopyt po plyne sa zníži, pretože jednak niektoré regióny, ktoré sú buď dočasne okupované, alebo v nich nebude možné uskutočniť vykurovaciu sezónu (napríklad úrady Ukrajinou kontrolovanej časti Doneckej oblasti už oznámili, že nemajú možnosť začať vykurovaciu sezónu – pozn. red.). Po druhé, časť odvetvia sa zastavila. Len Azovstal má mínus pol miliardy kubických metrov,” vysvetlil Popenko.

Vedúci špeciálnych projektov vo Vedecko-technickom centre Psyche Gennadij Rjabcev dodal, že analytici sa riadili týmito výpočtami, keď odhadovali, že Ukrajina by mala na viac-menej normálne prežitie zimy nakúpiť 2 až 3 miliardy kubických metrov plynu – pre každý prípad. A v podstate ich podľa nich možno ani nebolo nutné kupovať. Ak však vezmeme do úvahy Vitrenkovo vyhlásenie o 50 % ťažby plynu vo vojnovej zóne, situácia sa diametrálne mení.

Ako sa plyn „odparuje“

Ako sme uviedli, Jurij Vitrenko, šéf Naftogazu, v nedávnom rozhovore o vplyve vojny na energetický trh uviedol, že približne 50 % produkcie sa nachádza vo vojnovej zóne v Charkovskej oblasti.

„Hovoríme o Šebelinke. Závod na spracovanie plynového kondenzátu bol pred niekoľkými mesiacmi vyradený z prevádzky raketovým útokom, ale ťažba plynu pokračuje. Z približne 13 miliárd kubických metrov, ktoré vyťažila Ukrgazdobyča, sa tam ťaží viac ako 6 miliárd kubických metrov, čo je úctyhodný objem. Do dnešného dňa sa našťastie nič kritické nestalo, ale prebieha vojna a samozrejme je možné všetko – od ostreľovania až po obsadenie,” hovorí Jurij Korolčuk.

Štátny podnik Šebelinkagasdobyča, ako sa uvádza na jeho oficiálnej webovej stránke, sa podieľa viac ako 40 % na ťažbe zemného plynu na Ukrajine. Ťaží na 57 ropných a plynových náleziskách nielen v Charkove, ale aj v Doneckej, Luhanskej, Dnepropetrovskej a Poltavskej oblasti. Z nich len Poltavská a Dnepropetrovská oblasť sú z hľadiska vojenských operácií viac-menej pokojné.

Ak sa pozrieme na jednotlivé regióny, na frontový Charkovský región pripadá 45 % celkovej produkcie plynu. Poltavská oblasť predstavuje 44 %, Ľvovská oblasť 4 % a zvyšok poskytujú ostatné regióny. Spoločnosť Ukrgasdobyča obhospodaruje polia Šebelynskoje, Zapadno-Krestyščenskoje, Efremovskoje a Melechovskoje v Charkovskej oblasti. Najväčšie je pole Šebelynskoje. A je najbližšie zo všetkých k zóne bojov.

Mimochodom, niektoré z polí, na ktorých Naftogaz a jeho dcérske spoločnosti ťažia, sú už pod ruskou kontrolou. Ide napríklad o ložisko Sviatogorsk pri Severskom Donecku na hranici Doneckej a Charkovskej oblasti, kde sa ťaží plyn z tvrdých pieskovcov (ťaží sa rovnakou technológiou frakovania ako bridlicový plyn). Najväčšie ložisko bridlicového plynu, Juzivské pole (medzinárodný gigant Shell ho začal rozvíjať v roku 2013, ale nasledujúci rok od neho upustil kvôli vojne na Donbase), bolo tiež obsadené Rusmi alebo sa nachádza v aktívnej vojnovej zóne. Azovské pole vlastní spoločnosť NAK Naftogaz.

„Ak hypoteticky predpokladáme, že Šebelinka nebude dodávať plyn, tok plynu z vlastnej ťažby klesne zo 40 miliónov metrov kubických na 20 miliónov metrov kubických denne. Ide o deficit 600 miliónov metrov kubických mesačne a až 3 miliardy metrov kubických za sezónu. Inými slovami, ak sa už Ukrajina pripravuje na najhoršie, namiesto 19 miliárd kubických metrov by mala do podzemných zásobníkov plynu (PZP) napumpovať aspoň 22 miliárd, alebo ešte lepšie 24. Pri súčasných cenách na spotových trhoch v Európe na úrovni 2 500 USD za tisíc kubických metrov potrebuje obrovské sumy. A aj keby peniaze boli, nájsť voľné objemy plynu v Európe, ktorá sa pripravuje na energetický hlad, bude veľmi ťažké. Ale v zime to bude prakticky nereálne,” povedal Korolčuk.

Je jasné, že ide o pesimistický scenár

Je nepravdepodobné, že by Ukrajina naraz prišla o 50 % svojej produkcie, pokiaľ Rusi nezačnú zámerne útočiť na centrá ťažby plynu.

Nejasná je však aj situácia s plynom od súkromných výrobcov. Technicky aj oni tvrdia, že došlo k miernemu poklesu, hoci priznávajú, že pracovať vo vojnových podmienkach nie je jednoduché. Ako uviedol výkonný riaditeľ Asociácie výrobcov plynu Ukrajiny Arťom Petrenko, existujú polia, ktoré Rusi zabrali a na ktorých sa už neťaží. V dôsledku toho predpovedá pokles produkcie súkromných výrobcov o 7-8 % ročne. Podľa Korolčuka však v skutočnosti môžu súkromní výrobcovia znížiť produkciu až o 2 mld. kubických metrov zo 6 mld. kubických metrov, ktoré dodávajú na trh.

Dôvody sú nasledovné: súkromné spoločnosti sa nemôžu dohodnúť so štátom na nájomnom (ktoré je viazané na cenu plynu v Európe) a s NAK na nákupnej cene plynu. Kabinet nedávno prijal uznesenie, ktoré zaväzuje Naftogaz nakupovať plyn od súkromných spoločností, ale nehovorí nič o cene.

„Môže to byť cena európskeho hubu, t. j. 2 500 USD, čo je určite nepravdepodobné, alebo cena na domácom trhu, t. j. 40-45 tisíc hrivien (1066 – 1200 EUR) za tisíc metrov kubických. A môže to byť oveľa menej. Dohadovanie cien pokračuje,” povedal Riabcev. To znamená, že ak sa nenájde kompromis, deficit plynu by mohol byť ešte výraznejší.

„Problém je aj v PZP. Koľko z 12,5 mld. m³ plynu patrí NAK a koľko je súkromných investorov vrátane nerezidentov. A či si ho budú môcť odtiaľ vypumpovať v tej najnevhodnejšej chvíli. Otázkou tiež je, či Vitrenkove vyjadrenia o rizikách pri ťažbe plynu súvisia s prípravou spoločnosti na to, že situácia s plynom bude veľmi zlá. V tom istom tóne znejú aj hororové príbehy starostov o ťažkej zime (kyjevský starosta Vitalij Kličko a ľvovský starosta Andrij Sadovyj o tom už hovorili),” dodal Popenko.

Cena sa pohybuje na úrovni 60 hrivien (1,6 EUR) za kubík

Korolčuk tvrdí, že bez ohľadu na to, aká je situácia s plynom, ten bude pre priemysel len drahší. Podniky tvrdia, že cena niektorých z nich presahuje 40 hrivien (1,07 EUR) za kubík. „Predpoveď na september je. 41-45 hrivien (1,09 – 1,20 EUR) za kubík”, hovorí Sergej Vovčenko, vedúci Dairy Alliance. A táto cena už teraz šokuje obchodníkov. „Stále nám ponúkajú cenu 36,6 hrivien (0,97 EUR) za kubík. Ak bude drahší, všetko sa zrúti,” dodal Alexander Barsuk, šéf koncernu Yaroslav.

Medzitým sa podľa Korolčuka ceny plynu pre podniky posúvajú k 60 hrivnám za kubík a ešte vyššie. „Podľa vzorca dovoznej parity to môže byť 90 hrivien (2,40 EUR), a to už v blízkej budúcnosti,” hovorí expert. Pri takýchto cenách plynu sa obchod jednoducho zastaví. Problém s nedostatkom plynu sa vyrieši, ale veľmi pochybným spôsobom: ekonomika bude definitívne zničená, dodal Riabcev.

Združenie Ukrcukor už uviedlo, že 10 cukrovarov na Ukrajine sa zastaví kvôli drahému plynu. „Cena komerčného plynu ponúkaného podnikom je taká, že nie je možné spustiť závod, pretože každý kilogram cukru vyrobený s týmto plynom prináša len straty. To je dôvod, prečo tento rok nebude v prevádzke ďalších 10 cukrovarov, čo znamená, že na Ukrajine bude spustených len 22 cukrovarov,” uvádza sa vo vyhlásení.

Popenko poznamenáva, že budú trpieť tiež ľudia. Nezvýšia sa im možno ceny plynu a kúrenia. Nie je však isté, či samotnú službu dostanú.

„Je pravdepodobné, že dôjde k prerušeniu dodávok plynu, výpadkom elektriny a ďalším dôsledkom. Týka sa to verejného sektora, vzdelávania a sektora bývania. Túto zimu budú mrznúť všetci,” uzavrel Popenko.

Súvisiace články:

“Ukrajina neprežije”: Rusko už kontroluje jej nerastné suroviny v hodnote biliónov dolárov