Do televíznej súťaže sa každoročne môžu prihlásiť súťažiaci akéhokoľvek veku s akýmkoľvek talentom, ktorý chcú preukázať. Počas konkurzu sa účastníci snažia zapôsobiť na porotu, aby si zabezpečili miesto v živých kolách súťaže. V živých kolách sa účastníci snažia zapôsobiť na verejnosť a porotcov, aby získali hlasy a dostali sa do finále a mali šancu vyhrať peňažnú cenu.

Kľúčom k víťazstvu v súťaži GOT TALENT je zapôsobiť na domáceho diváka alebo ho zviesť. Výkon na javisku je dôležitý, ale často nie je rozhodujúcim faktorom. To však nie je prípad vojny. Dobre vyzerať alebo hrať tak, aby ste získali súhlas verejnosti, nie je cieľom. Cieľ je jednoduchý – zničiť schopnosť nepriateľa bojovať.

Prečo sa teda o stiahnutí z Chersonu hovorí ako o katastrofe pre Rusko a slávnom víťazstve Ukrajiny? Pretože to vyzerá zle. Chápete? Vyzerá to tak, že Rusko prehráva alebo uteká z boja. Ľudia, ktorí ponúkajú tento typ kritiky, sú ako kreténi, ktorých ste poznali na strednej škole a ktorí sa zhromaždili v kruhu a kričali na dvoch svojich spolužiakov, aby “BOJOVALI”. Ani jeden z hejterov však nemal odvahu vstúpiť do ringu a zasadiť pár úderov.

Nesnažím sa v ruskej akcii čítať nejaký hlboký, skrytý význam. Generálov Surovikina a Šojgua beriem za slovo. Ponechanie ruských jednotiek na západnom brehu chrbtom k rieke vytváralo riziko, že v prípade, ak by Ukrajina začala veľký útok sprevádzaný vyhodením priehrad na hornom toku rieky, vojaci by sa ocitli v pasci a boli by nútení bojovať bez spoľahlivej komunikačnej linky.

Aj keď ma trochu zaujíma, ako bude reagovať ruská verejná mienka, viac prikladám váhu nájomným vojakom bojujúcim po boku Rusov. Mám na mysli pánov Ramzana Kadyrova a Jevgenija Prigožina. Obaja muži sa v minulosti nehanbili otvorene kritizovať niektoré rozhodnutia velenia ruského generálneho štábu. Ak by bol tento presun vojsk neopodstatnený, som si istý, že aspoň jeden z nich alebo obaja by sa ozvali. No, urobili to. Tu je to, čo povedal Kadyrov:

Plne súhlasím s názorom pána Prigožina na Surovikinovo rozhodnutie. Jevgenij Viktorovič veľmi presne poznamenal, že Surovikin zachránil tisíc vojakov, ktorí boli v skutočnom obkľúčení.

Po zvážení všetkých pre a proti sa generál Surovikin rozhodol ťažko, ale správne medzi nezmyselnými obeťami v záujme hlasných vyhlásení a záchranou neoceniteľných životov vojakov.

Cherson je veľmi ťažká oblasť bez možnosti stabilného pravidelného zásobovania muníciou a vytvorenia silného, spoľahlivého tyla. Prečo sa to neurobilo od prvých dní špeciálnej operácie? To je ďalšia otázka. Ale v tejto zložitej situácii generál konal múdro a prezieravo – evakuoval civilné obyvateľstvo a nariadil preskupenie.

O “kapitulácii” Chersonu teda netreba hovoriť. “Kapitulácia” spolu s bojovníkmi. A Surovikin chráni vojaka a zaujíma výhodnejšie strategické postavenie – výhodné, bezpečné.

Všetci od prvých dní špeciálnej operácie vedeli, že Cherson je ťažké bojové územie. Aj vojaci mojich jednotiek hlásili, že v tejto oblasti sa bojuje veľmi ťažko. Áno, dá sa udržať, dá sa zorganizovať aspoň nejaké zásobovanie muníciou, ale cenou budú početné ľudské životy. A táto prognóza nám nevyhovuje.

Preto si myslím, že Surovikin sa zachoval ako skutočný vojenský generál, ktorý sa nebojí kritiky.

Je zodpovedný za ľudí. On vidí lepšie.

Ďakujem vám, Sergej Vladimirovič, že ste sa postarali o chlapcov! A my neprestávame biť nepriateľa a neunavíme sa.

Kadyrov nie je sychofant. Nenosí so sebou tubu s rúžom, aby si mohol namazať pery pred bozkávaním zadkov politikov a generálov. Zdá sa, že si Survikina úprimne váži a chápe taktické a strategické myslenie tohto kroku.

Uvedomujem si, že to frustruje divákov na celom svete, ktorí sa tešia na veľký stret. Niektorí fandia Kyjevu a iní Moskve. Generál Surovikin chápe, že názory “pozorovateľov” sú irelevantné. Ak bude môcť, bude bojovať na mieste a v čase, ktorý si sám zvolí. Na ruskom ústupe z Chersonu je pozoruhodné to, že sa neuskutočnil pod paľbou ani útokom. Bolo pokojné a usporiadané a zrejme bolo vopred naplánované. Možno to vysvetľuje fámy, ktoré sa šírili pred niekoľkými týždňami, že Rusko sa chystá opustiť mesto Cherson.

Blogeri, telegrameri a komentátori nemajú možnosť hlasovať o tom, kto je na Ukrajine víťazom. O tom rozhodne ten, kto dokáže postaviť na bojisko najvýkonnejšie jednotky, kto dokáže tieto jednotky nakŕmiť a zásobiť zbraňami a muníciou, ktoré potrebujú na boj, a kto dokáže zničiť armádu, ekonomiku a politický systém protivníka.

Vzhľadom na to, že Rusko sotva vyčlenilo na bojový front nejakú svoju hlavnú armádu a moderné zbrane, zatiaľ čo Ukrajina sa na svetovom trhu pretŕča ako žobrák a prosí o viac peňazí, viac vozidiel a viac tankov, som presvedčený, že Rusko má výhodu. Nie som zasvätený do vojenských plánov najvyššieho ruského vojenského velenia, ale ruskí generáli na mňa nepôsobia ako muži, ktorých poháňa strach a ktorí emocionálne reagujú na taktické posuny v teréne. Sú to plánovači a tieto plány si nechávajú pre seba. Nemyslím si, že sa skončila dlhá história prekvapovania protivníkov na bojisku zo strany Ruska. Chce sa niekto staviť, že Rusko pred odchodom zhaslo v Chersone svetlá?