Odpoveď od Klička súdnou cestou žiadal poslanec opozičnej strany Vlasť Vasilij Zadorožňuk, keďže líder opozičnej strany UDAR jeho žiadosť o odpoveď ignoroval.
Vo svojom rozhodnutí sa súd odvolal aj na prax Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej verejnosť má právo byť informovaná o niektorých aspektoch súkromného života verejne činných osôb vo väčšom rozsahu ako u radových občanov.
Kličkov trvalý pobyt v zahraničí môže zamiešať karty na politickej scéne, keďže ukrajinský parlament v októbri prijal zákon zakazujúci uchádzať sa o prezidentský úrad ľuďom, ktorí prežili veľkú časť svojho života v zahraničí. Podľa zákona kandidát na prezidenta musí žiť na Ukrajine najmenej desať rokov.
Kličko na jeseň potvrdil svoj záujem kandidovať v prezidentských voľbách, ako aj fakt, že má nemecké občianstvo. Zdôraznil však, že to neodporuje ukrajinským zákonom, ani to neanuluje jeho ukrajinské občianstvo. Uviedol vtedy, že je ukrajinským občanom a má zároveň i právo žiť v Nemecku.
Veľký boj, ktorý sa dnes zvádza o Ukrajinu, presnejšie o to do čiej sféry vplyvu bude patriť priniesol situáciu, keď sa o uchopenie moci usilujú ľudia, ktorých vzťah ku krajine ich pôvodu môže byť spochybnený rokmi prežitými v cudzine, či dokonca cudzím štátnym občianstvom. Títo ľudia, by viedli Ukrajinu do sféry vplyvu USA. Zákon, ktorý parlament prijal, nedovoľuje ľuďom ak posledných desať rokov nežili na Ukrajine uchádzať sa o najvyššie pozície v štáte. Tento krok je cielene namierený voči ľuďom ako je Kličko, ktorý je na Ukrajine považovaný za agenta západu.
jf