Autori článku predkladajú psychologický výskum, týkajúci sa toho, ako sa ruský prezident môže pokúsiť získať nových priateľov. Podľa ich slov profesionál v oblasti rozviedky a skúsený politický vodca Putin vie, ako vybrať, ohodnotiť a manipulovať potenciálne “obete”. Podľa tohto výskumu majú ľudia, nachádzajúci sa pri moci, väčší sklon k uvoľnenému rokovaniu a k osobným pôžitkom. A rozviedka môže využiť túto ich slabosť.
V článku sa uvádza, že Rusi využívajú na vydieranie takzvaný “kompromitujúci materiál” a proti “tým, ktorí lietajú vysoko”, používajú peniaze, láskavosť aj lesť, uvádza sa v článku.
Výskume tiež tvrdí, že zachovaním kontaktov s bývalými svetovými vodcami, ako je napríklad Schröder a Berlusconi, Vladimír Putin priťahuje pozornosť k svojej osobe a vďaka tomu vyzerá ako vplyvný človek. Okrem toho iní vládni predstavitelia, všimnúc si tieto kontakty, vážia si ruského prezidenta ako človeka, ktorý zostáva verný záväzkom a zaslúži si dôveru. Tak napríklad v roku 2012 Putin pozval Schrödera a Berlusconiho ako zvláštnych hostí na svoju inauguráciu.
Autori sa opäť vracajú k Schröderovi a Berlusconimu pripomínajúc, že s bývalým talianskym premiérom bol ruský prezident na dovolenke na Sardínii, v Sibíri a na Kryme a v roku 2004 bol Putin jediným zahraničným hosťom na oslavách 60. narodenín bývalého nemeckého kancelára. Pričom títo “európski kamaráti” ruského prezidenta priniesli Moskve dividendy, uvádza sa v článku. Napríklad okolo roku 2005 Schröder vyzval Západ, aby zmiernil kritiku voči “Putinovej vojne v Čečensku”.
Okrem toho, pred tým, než opustil funkciu nemeckého kancelára a pripojil sa k projektu Severný prúd, dosiahol vyčlenenie na túto iniciatívu úver vo výške jednej miliardy euro, tvrdia autori. Čo sa týka Berlusconiho, ten v roku 2014 o “sfalšovanom” referende na Kryme povedal, že hlasovanie bolo “demokratické” a západné sankcie sú “nezodpovedné”.
“Putina možno odradila tá búrka protestov v kongrese ohľadom ruského zásahu do novembrových volieb v USA; vpád do európskej politiky zriedka vyvolával takú odvetnú reakciu. Avšak Putin pravdepodobne stále ešte považuje za výhodné “spracovávať” vládnych predstaviteľov. Tí mu môžu napríklad pomôcť podkopať západnú podporu finančných a energetických sankcií, spojených s Ukrajinou, ktoré oslabili ruskú ekonomiku, predpokladajú autori.
Podľa výskumu by sa mali západní vládni predstavitelia, ktorí chcú odolať Putinovým “návnadám”, podeliť o zodpovednosť s ďalšími členmi svojich tímov. V takom prípade sa riziká kontraproduktívneho a neetického konania znižujú.
Vládni predstavitelia západných štátov môžu obmedziť svoje kontakty s Putinom a splnomocniť svojich ministrov zahraničných vecí, aby tí udržiavali priebežné vzťahy s Ruskom, uvádza sa v článku. Západní prezidenti môžu upevňovať dôveru k svojej osobe cestou “verejného zvyšovania podpory NATO a tiež cestou rotácie síl Aliancie na jej východnom krídle”.
“Pri spolupráci so západnými prezidentmi má Putin náskok v praktických zručnostiach a tiež mnohoročnú skúsenosť vedenia diplomacie na najvyššej úrovni. Západní prezidenti to môžu kompenzovať, keď budú presadzovať takú politiku a kroky, v ktorých existuje na Západe zhoda a ktoré presadzujú ich záujmy a hodnoty,” dochádzajú k záveru autori William Courtney a Meriam Matthews.