Washington/Moskva 17. marca 2017 (HSP/sputnik/Foto:TASR/AP)
Ruský prezident Vladimír Putin je skúsený diplomat, ktorý vie manipulovať západnými vládnymi predstaviteľmi, píše vo svojom článku pre U.S. News & World Report bývalý veľvyslanec USA v Kazachstane a Gruzínsku William Courtney a sociológ Meriam Matthews
Je to “najviac očarujúci človek v Rusku”, uvádza sa v článku. Podarilo sa mu spriateliť sa s bývalým talianskym premiérom Silviom Berlusconim a bývalým nemeckým kancelárom Gerhardom Schröderom. Vzhľadom na to, že k moci prišiel Donald Trump a v Európe sa konajú voľby, vďaka ktorým sa môže Putin obklopiť ďalšími priateľmi, ruský prezident si možno kladie nové ciele.
Autori článku predkladajú psychologický výskum, týkajúci sa toho, ako sa ruský prezident môže pokúsiť získať nových priateľov. Podľa ich slov profesionál v oblasti rozviedky a skúsený politický vodca Putin vie, ako vybrať, ohodnotiť a manipulovať potenciálne “obete”. Podľa tohto výskumu majú ľudia, nachádzajúci sa pri moci, väčší sklon k uvoľnenému rokovaniu a k osobným pôžitkom. A rozviedka môže využiť túto ich slabosť.
V článku sa uvádza, že Rusi využívajú na vydieranie takzvaný “kompromitujúci materiál” a proti “tým, ktorí lietajú vysoko”, používajú peniaze, láskavosť aj lesť, uvádza sa v článku.
Výskume tiež tvrdí, že zachovaním kontaktov s bývalými svetovými vodcami, ako je napríklad Schröder a Berlusconi, Vladimír Putin priťahuje pozornosť k svojej osobe a vďaka tomu vyzerá ako vplyvný človek. Okrem toho iní vládni predstavitelia, všimnúc si tieto kontakty, vážia si ruského prezidenta ako človeka, ktorý zostáva verný záväzkom a zaslúži si dôveru. Tak napríklad v roku 2012 Putin pozval Schrödera a Berlusconiho ako zvláštnych hostí na svoju inauguráciu.
Autori sa opäť vracajú k Schröderovi a Berlusconimu pripomínajúc, že s bývalým talianskym premiérom bol ruský prezident na dovolenke na Sardínii, v Sibíri a na Kryme a v roku 2004 bol Putin jediným zahraničným hosťom na oslavách 60. narodenín bývalého nemeckého kancelára. Pričom títo “európski kamaráti” ruského prezidenta priniesli Moskve dividendy, uvádza sa v článku. Napríklad okolo roku 2005 Schröder vyzval Západ, aby zmiernil kritiku voči “Putinovej vojne v Čečensku”.
Okrem toho, pred tým, než opustil funkciu nemeckého kancelára a pripojil sa k projektu Severný prúd, dosiahol vyčlenenie na túto iniciatívu úver vo výške jednej miliardy euro, tvrdia autori. Čo sa týka Berlusconiho, ten v roku 2014 o “sfalšovanom” referende na Kryme povedal, že hlasovanie bolo “demokratické” a západné sankcie sú “nezodpovedné”.
“Putina možno odradila tá búrka protestov v kongrese ohľadom ruského zásahu do novembrových volieb v USA; vpád do európskej politiky zriedka vyvolával takú odvetnú reakciu. Avšak Putin pravdepodobne stále ešte považuje za výhodné “spracovávať” vládnych predstaviteľov. Tí mu môžu napríklad pomôcť podkopať západnú podporu finančných a energetických sankcií, spojených s Ukrajinou, ktoré oslabili ruskú ekonomiku, predpokladajú autori.
Podľa výskumu by sa mali západní vládni predstavitelia, ktorí chcú odolať Putinovým “návnadám”, podeliť o zodpovednosť s ďalšími členmi svojich tímov. V takom prípade sa riziká kontraproduktívneho a neetického konania znižujú.
Vládni predstavitelia západných štátov môžu obmedziť svoje kontakty s Putinom a splnomocniť svojich ministrov zahraničných vecí, aby tí udržiavali priebežné vzťahy s Ruskom, uvádza sa v článku. Západní prezidenti môžu upevňovať dôveru k svojej osobe cestou “verejného zvyšovania podpory NATO a tiež cestou rotácie síl Aliancie na jej východnom krídle”.
“Pri spolupráci so západnými prezidentmi má Putin náskok v praktických zručnostiach a tiež mnohoročnú skúsenosť vedenia diplomacie na najvyššej úrovni. Západní prezidenti to môžu kompenzovať, keď budú presadzovať takú politiku a kroky, v ktorých existuje na Západe zhoda a ktoré presadzujú ich záujmy a hodnoty,” dochádzajú k záveru autori William Courtney a Meriam Matthews.