Bratislava 26. mája 2020 (SITA/HSP/Foto:TASR-Michal Svítok)
Tvary v nestabilnom atómovom jadre komunikujú medzi sebou aj inak, ako sa vedci doteraz domnievali. Vyplýva to zo záverov výskumu, ktorý v týchto dňoch publikovali v časopise Physics Letters B
Vedci skúmali umelo vytvorené nestabilné atómové jadrá 177,179Au. Experimentálnu časť výskumu realizovali jadroví fyzici z mnohých inštitúcií zo štyroch kontinentov sveta v cyklotrónovom laboratóriu Univerzity v Jyväskylä vo Fínsku. Potrebovali na to 24 dní meracieho času na cyklotróne, rozdelených na dve kampane, pričom jedna hodina práce urýchľovača a podpornej infraštruktúry stojí niekoľko tisíc eur. Skupina z Fyzikálneho ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) napokon vypracovala a predložila dva návrhy experimentov, ktoré v plnom rozsahu schválil medzinárodný panel. Oba experimenty ďalej realizovala vo Fínsku a viedla medzinárodný kolektív, ktorý analyzoval namerané dáta.
To, akým spôsobom medzi sebou komunikujú rôzne tvary, ktoré môžu jadrá vytvárať, napokon fyzikov prekvapilo. „Už vieme, že atómové jadrá sú príkladmi systému, ktorý sa riadi zákonmi kvantovej mechaniky. Pre takéto systémy je príznačná existencia vzbudených stavov, ktoré nesú informáciu o štruktúre a vlastnostiach hmoty, ktorá tvorí atómové jadro. Atómové jadro v rôznych stavoch môže nadobúdať rôzny tvar. Vo všeobecnosti platí, že stavy s rôznym tvarom, napríklad guľatý a tvar lopty na britské rugby, sa ‘nemajú príliš radi’. Znamená to, že sa veľmi neochotne menia jeden na druhý a preferujú zmenu na podobný tvar. V nestabilných atómových jadrách, ktoré sme študovali, sme ale zistili, že existuje stav, ktorý sa mení na dva úplne rozličné tvary so zhruba rovnakou pravdepodobnosťou. Vysvetlenie je, že tento stav je príkladom tzv. Schroedingerovej mačky, teda sa s určitou pravdepodobnosťou vyskytuje v jednom alebo druhom tvare. Až keď sa naň ‘pozrú’ detektory žiarenia, vyberie si, v akom tvare sa nám ukáže,“ zhrnul vedúci výskumného projektu Martin Venhart z Fyzikálneho ústavu SAV.