Môj profil 
Predplatné
Profesor fakulty medzinárodných vzťahov ankarskej univerzity Hasan Ünal v rozhovore pre Sputnik skritizoval nejasnosť formulácie pojmu hrozba v texte deklarácie a zdôraznil, že hlavným zdrojom hrozby nie je pre Turecko sýrska armáda na juhu, ale kurdské jednotky YPG a ich „ochrancovia” z USA.
„Na juhu Turecka nejde o hrozbu zo strany sýrskej armády. Rakety boli z územia Sýrie na Turecko vystrelené z oblastí kontrolovaných Islamským štátom alebo radikálmi Strany kurdských pracujúcich ešte pred začiatkom operácie v Afríne. To znamená, že nebezpečie pre Turecko na juhu v prvom rade pochádza od kurdských jednotiek a ich amerických ochrancov. Určenie tohto nebezpečia, ktoré je obsiahnuté v texte deklarácie samitu NATO, má veľmi mlhavý charakter. Predpokladám, že podobný text s nejasným obsahom by nemal byť Tureckom prijatý. Schválením konečnej deklarácie by sa Turecko ocitlo v stave krajiny, ktorá by podporovala plány na obkľúčenie Iránu a tlakom na neho. Tento moment, rovnako ako niekoľko ďalších otázok v deklarácii, má rozporuplný charakter,” povedal.
Politológ a riaditeľ výskumu “Turecko v 21. storočí” Cahit Armağan Dilek upozornil na celkový protiiránsky smer deklarácie a zdôraznil, že cieľom NATO nie je zaistenie ochrany Turecka, ale obkľúčenie Iránu a vyvinutie nátlaku s využitím tureckého územia a umiestnenie svojho ďalšieho kontingentu v Turecku.
„V budúcnosti sa môžeme stať svedkami toho, ako sa sily NATO rozmiestnia na južnej hranici Turecka, predovšetkým na hranici so Sýriou. Súdiac podľa vyhlásenia amerických splnomocnených osôb sa pojem „teroristickej hrozby” u NATO a Turecka silno rozchádza. Pri pohľade na konečnú deklaráciu chápeme, že NATO hovorí o dvoch hlavných hrozbách, kedy prvá je Al-Káida a Islamský štát, druhou hrozbou sú raketové útoky zo strany Iránu a Sýrie. V deklarácii sa odkazujú na raketový potenciál Iránu a Sýrie, hovorí sa o tom, že tri rakety vystrelené z územia Sýrie leteli na Turecko, kvôli čomu vznikla nutnosť prijatia týchto opatrení.
V skutočnosti „teroristická hrozba”, o ktorej sa v danom paragrafe zmieňuje NATO, sa v najbližšej dobe môže v rétorike Aliancia zmeniť na “iránsku hrozbu”. Uvádza sa, že NATO chce vrhnúť všetky sily do odporu Iránu. V súvislosti s tým existuje nebezpečie toho, že sily reakcie NATO, ktoré sa údajne s cieľom zaistenia bezpečnosti Turecka rozmiestni na juhu, budú v skutočnosti namierené proti Iránu. Je známe, že prítomnosť iránskych síl v Sýrii vyvoláva v USA a Izraeli znepokojenie. Tým je zrejme, že v danom bode deklarácie je chápané nebezpečie pochádzajúce z Iránu,” povedal Dilek.
„Je zrejme, že sily NATO si prajú posilniť svoje pozície v regióne, a preto majú v úmysle vykonávať svoju činnosť východne od Eufratu. Predpokladám, že im bude nariadené cvičiť civilný a vojenský personál a zaistiť stabilitu na týchto územiach až do okamihu, kedy do platnosti vstúpi nová sýrska ústava. Najskôr práve tým je vysvetľovaná tá skutočnosť, že USA nielen neopustili sýrske územie, ale tiež prijímajú kroky na zapojenie ďalších západných štátov. Možno ich plány spočívajú v tom, aby rozmiestnili kontingent NATO na území východne od Eufratu, čím by ho použili ako „vložku” medzi Tureckom a kurdskými jednotkami sebaobrany,” predpokladá.
.jpg)
